Ľudia, ktorým nebolo dopriate vyrastať vo fungujúcej biologickej rodine, sa v detskom domove dokázali popasovať so svojou ťažkou situáciou. A dnes sú z nich uvedomelí, úspešní mladí ľudia s vlastnými rodinami. Aj vďaka svetlým príkladom môžeme povedať, že tieto domovy, a najmä ľudia pracujúci v „decákoch“, majú pre našu spoločnosť zmysel. Jeden z nich, ktorý sa stará aj o deti z nášho mesta, funguje v Spišských Vlachoch.
Novovešťan Martin, odchovanec z detského domova je dnes vzorný zodpovedný pracujúci človek. O Martina a jeho súrodencov rodičia, ani príbuzní, nejavili záujem. Riaditeľka detského domova v Spišských Vlachoch, Martina Suchá spomína: „Deti u nás postupne dospievali. Prechádzali búrlivými obdobiami a ani sami sme neverili, že budú v dospelosti žiť čestný život,“ Martin sa vyučil v odbore čašník, pracuje v novoveskej reštaurácii. „Zamestnávateľ i zákazníci boli spokojní, my samozrejme tiež. Snažil sa a mal prácu, kde sa cítil užitočný. Jeho vtedajší kolegovia v tej dobe ani netušili, ako výrazne ho pozitívne ovplyvnili. Už len tým, že ho prijali medzi seba,“ prezradila riaditeľka. Martin má v Spišskej Novej Vsi aj druhú prácu. Budúcim svokrovcom pomáha podnikať. Pani Suchá ho sleduje s veľkou spokojnosťou: „Sme s ním v kontakte. Máme radosť, že sa mu darí a žije plnohodnotný a slušný život.“
Mladí ľudia môžu zostať v detskom domove maximálne do 25- ky. Potom sa musia o seba postarať sami. S výbavou schopností, ktoré získali v domove. Riaditeľka zo Spišských Vlách rekapituluje: „Náš najstarší mladý dospelý mal takmer 20 rokov. Za 10 rokov, čo funguje náš detský domov od nás odišlo 60 mladých dospelých „domovákov“.
Ďalší z vedúcich zamestnancov Marek Džugas vie, že na mladých ľudí po „odstrihnutí“ sa z detského domova čaká veľa nástrah. „Žiaľ, máme i prípady, keď sa mladí dospelí po odchode z detského domova stanú obeťami ľudí, ktorí ich chcú oklamať, zneužiť, či obrať o peniaze. Stalo sa, že sa k nám vrátilo dievča, ktoré žilo určitý čas v rodine známych. Prestala si s nimi rozumieť, vyhodili ju na ulicu. Dievčine sme potom zabezpečili aspoň ubytovanie v jednom z domov na pol ceste.“
Kvalitná príprava na osamostatnenie dáva odchovancom veľa. „Často prežívajú neistotu, akú zažili v detstve. Niektorí majú zase veľké ideály, nereálne očakávania, vysoké nároky, hlavne materiálne – na bývanie, osobné vybavenie, oblečenie, výpočtovú techniku, a to aj napriek tomu, že ich vedieme k budovaniu skutočných hodnôt. Po krátkom čase v reálnom svete sa často naši odchovanci vracajú k nám s tým, že sme mali pravdu,“ dodala na záver Martina Suchá.
(sim)
