Príbeh Antónie Majerčákovej začína ešte ako story slobodnej Tonky Angelovičovej, ktorá sa ako mnohé jej vrstovníčky rozhodla po skončení školy nájsť si prácu, či zdokonaliť sa v jazyku v zahraničí. A keďže v Londýne mala sestru, výber bol o to jednoduchší. Ďalšia Spišiačka zakotvila v meste na Temži. „Mala som taký normálny slovenský štart v Anglicku. Jazyk som príliš nevedela, no mala som obrovské šťastie, že som v Londýne mala sestru Martinu. Tá mi v začiatkoch veľmi pomohla. Do Big – Benovho mesta som prišla pred jedenástimi rokmi, starala sa o dve deti, robila v kaviarni, chodila do školy, užívala si život v jednej z európskych metropol.“ Tonka sa však po čase na Spiš vrátila. „Skúšala som šťastie vo všeličom. Chvíľu som podnikala s rodičmi, neskôr som prevádzkovala vlastný bar. Následne ma prijali do Slovenského červeného kríža a v Spišskej Novej Vsi som pracovala ako poverená riaditeľka tunajšej pobočky. Neskôr som sa vydala a spolu s manželom sme sa dohodli na londýnskom comebacku.“
Slávne Wembley i arsenalský Emirat stadium druhým domovom
Návrat na anglickú pôdu bol o poznanie ľahší ako prvý príchod na Ostrovy. „Vrátila som sa do dôverne známeho prostredia. Môj bývalý zamestnávateľ mi dal hneď prácu, manžel sa zamestnal v stavebnej firme, kde pracuje na prestavbe interiérov. Pôsobím v cateringovej spoločnosti, ktorá zabezpečuje prevádzku reštaurácií na mnohých letiskách a na dvoch futbalových štadiónoch v Londýne. Ja som „vyfasovala“ anglický stánok všetkých svätostánkov – futbalový chrám Wembley a domovský štadión Arsenalu Londýn – Emiratestadium. Na oboch štadiónoch zabezpečujeme cateringservis počas futbalových zápasov, ale i v priebehu rôznych workshopov, či kongresov, ktoré sa v útrobách týchto megastavieb konajú,“ dodala sympatická blondínka zo Spiša.
Beckenbauer ocenil slovenskú krásu vo fialovej uniforme
Londýnske Wembley hostilo v tomto roku finále vychýrenej Ligy majstrov. Po výbornom zápase si na európsky trón zasadol Bayern Mníchov, ktorý v zápase dvoch nemeckých titanov zdolal dortmundskú Borussiu 2-1. A Antónia bola pri tom! „Finále Ligy majstrov bola na Wembley veľká udalosť. Za týždeň prešiel štadión veľkými zmenami, všetko muselo byť vo fialových farbách UEFA. Zovšadiaľ zmizli logá Wembley, UEFA si sama priniesla do reštaurácii stoly, stoličky, koberce, ba dokonca i riady, či vlastný personál! Špeciálne pre finále boli vyrobené uniformy aj pre cateringservis, fialová zástera, kravata s logom Ligy majstrov. Naša agentúra mala na starosti obsluhu VIP boxov. A ako tak stojím pri jednom z nich, zrazu sa pri mne objavil Franz Beckenbauer. Futbalový cisár sa pristavil, utrúsil poznámku o kráse mojej uniformy a s potmehúdskym úsmevom na perách zmizol v jednom z boxov,“ opisuje nezabudnuteľné zážitky Tonka. Tá dostala od ľudí, ktorým sa v boxoch venovala aj repliku finálovej lopty, ktorá jej bude do konca života pripomínať túto jedinečnú šou.
Návrat zatiaľ neriešia, chýba jej aj basketbal
Sympatickí manželia zatiaľ o návrate na domovskú hrudu neuvažujú. „Tu nemusíte byť manažér, či riaditeľ, aby ste si na živobytie slušne zarobili. To je najväčší rozdiel medzi spišskou a londýnskou realitou. Mne osobne veľmi chýba rodina, príbuzní, kámoši a môj obľúbený spišskonovoveský basketbal, ktorý som si zamilovala skrz manžela, známeho z basketbalovej rodiny Majerčákovcov.“ A čo by Tonka na Spiš z metropoly Spojeného kráľovstva „dotiahla“? „Určite parky a detské ihriská. To je jedna obrovská nádhera a dopriala by som ju aj mojim rodákom,“ uzavrela londýnsky rozhovor Antónia Majerčáková.
- ob -
FOTOGALÉRIA:
