Miestny podnikateľ Alexander Schwabik má v centre Spišskej drogériu a predajňu bicyklov. Rozhodol sa pokračovať v rodinnej obchodníckej tradícii svojho praotca. Swabikova drogéria s parfémami sa ako jediná predajňa v meste udržala dodnes, ešte z čias pred komunizmom.
Novovešťan Alexander Schwabik už ako malý chlapec miloval bicykle. Práve kvôli cyklistike sa veľa nacestoval po celom Československu. Cestoval rád, ale rovnako rád sa do rodnej Spišskej stále rád vracal.
Už podľa mena je jasné, že Schwabikovi predkovia mali nemecké korene. „Patrili ku Karpatským Nemcom, z čoho vyplývala aj dvojjazyčná výchova,“ spomína muž, ktorého rodina je so Spišskou Novou Vsou doslova zrastená. Sympatický, takmer päťdesiatnik, sa netají tým, že odmalička prechovával blízky vzťah k nemeckej menšine: „Ešte v čase totality sme udržiavali písomný kontakt s našimi vzdialenými príbuznými, tiež Karpatskými Nemcami zo Spiša, ktorí boli po 2. svetovej vojne násilne vysťahovaní do západnej časti Nemecka,“. Aj preto je dnes Alexander členom Karpatsko- nemeckého spolku v Spišskej Novej Vsi.
Popri sympatiách s nemeckou menšinou, sa vždy cítil ako novoveský patriot. Tradičný, konzervatívny, zakladajúci si na morálnych hodnotách a úcte k iným ľuďom. „Vrúcnejší vzťah prechovávam k minulosti. Spišská Nová Ves, ako aj celý Spiš bol viac národnostný – Slováci, Nemci, Maďari, Židia a Cigáni žili v našom meste v zhode, bez konfliktov. Každý vedel kam patrí. Dnes je to trochu iné. Príklad patriotizmu si môžem brať od môjho otca, ktorý vedel, že bude celý život prenasledovaný ako bývalý politický väzeň, a aj napriek tomu ostal v Spišskej Novej Vsi až do smrti,“ ozrejmil korene svojho patriotizmu. V dome na Zimnej, kde dnes pán Schwabik podniká, žila podľa archívnych dokumentov rodina SCHWABIK už od roku 1 799. O viac ako sto rokov, v roku 1902, v tom istom dome založil predajňu so zmiešaným tovarom a farbami Alexandrov prastarý otec Stefan Schwabik. „Cítil som to ako povinnosť, pokračovať v rodinnej obchodníckej tradícii. Podnikať som začal v roku 1993 za pomoci mojej manželky Ivety a morálnej podpory starej mamy. Sme jediná predajňa z predkomunistických časov, ktorá stále pretrváva,“ prezradil.
Aj keď sa mu príroda, poloha mesta aj námestie v Spišskej páči, s podnikaním je to už vraj trošku horšie. „Obrazne povedané, ťažko sa nám tu „dýcha“. Chýba tu viac slobody a voľnosti a v určitých oblastiach sa nedá prehliadnuť ani korupcia. S majetkom mesta sa po revolúcii zaobchádzalo veľmi nešetrne. Na námestí sa rozdávali domy a pozemky za symbolické ceny osobám blízkym vládnym politickým stranám. Myslím si, že vedenie mesta by mohlo domácim novoveským podnikateľom trocha viac pomáhať, hlavne s oživovaním centra. Človek, ktorý odvádza dane, sa predsa len trocha zamýšľa, komu a prečo ich platí,“ poťažkal si. Keby mal Alexander čarovný prútik, určite by zmenil stav miestnych chodníkov, parkov, ciest, kvalitu zrekonštruovanej Zimnej ulice, špinu a hlavne železničnú stanicu.
Alexander bude tento rok oslavovať 50-te narodeniny. So svojou manželkou má 5 krásnych detí- Bruna, Ulriku, Johanna, Armina a Heidi. „Dúfame, že z nich bude niekto pokračovať v tejto našej rodinnej obchodníckej tradícii,“ vyznal sa. Želal by si najmä, aby z jeho detí vyrástli čestní ľudia. „Aby sme ako kresťanská rodina dávali dobrý príklad našim spoluobyvateľom,“ uzavrel náš rozhovor. A my si prajeme, aby takýchto ľudí žilo v našom meste čo najviac.
(sim)
