Novovešťan Tibor Gurin je sochár, maliar, rezbár. Je najvýznamnejším insitným maliarom na Slovensku. Ako sám povedal, umenie ho lieči a predlžuje vek.
Tibor Gurin oslávil iba pred pár dňami svoje okrúhle 80-te narodeniny, no napriek tomu stále aktívne tvorí. Na dráhu insitného maliara sa dal, paradoxne, kvôli dlhým rokom, ktoré strávil v bani. „Robil som v bani, nadobudol som ochorenia nervového pôvodu. Lekári mi odporučili, aby som mal nejaký koníček a nervovo sa dal do poriadku. Umenie bola moja terapia, liečba. K umeniu som mal blízko už ako dieťa, keď som vyrábal koláčiky z blata,“ prezradil s úsmevom.
Tibor dal na rady skúsených. „Vždy mi hovorili, že vlastná tvorba je oveľa viac. Keď chcem byť originálny, musím mať vlastný rukopis, nemám nič nenapodobňovať. Myšlienka a originalita, to ma primälo k tomu, aby som začal tvoriť. Cez maľbu som sa prejavil a vyjadril svoj názor. Chcel som sa s ľuďmi o ten môj názor podeliť,“ hovoril.
Tibor Gurin umeniu obetoval celý svoj život. „Je to spôsob života, ktorý predlžuje vek. Už mám 80-tku a stále sa liečim,“ zavtipkoval. Ako sám tvrdí, umenie nikdy nerobil pre peniaze. „Robil som 34 rokov v bani a som nezbohatol, umenie som bral ako terapiu.“
Umelec, autor stoviek obrazov, je hrdý na ten, na ktorom zobrazil rodokmeň svojej rodiny, či obraz, kde si vymyslel podobu Spišského hradu. Za najväčšie ocenenie svojho života pokladá vlaňajšiu hlavnú cenu na celoštátnej výstave Výtvarné spektrum v Trenčíne. Tibor Gurin už svoje diela vystavoval aj v Poľsku, Maďarsku, či na Ukrajine. Za svoju profesionálnu kariéru získal množstvo ocenení. „Nemôžem ich ani všetky spočítať.“
Námety pre svoju tvorbu čerpal najmä z baníctva, pretože v baniach roky pracoval. „Niektorými témami som sa zaoberal aj 30 rokov, rozmýšľal som nad nimi pred spaním,“ tvrdí. V poslednej dobe ho však zaujala aj staroslovanská mytológia. „Staroslovanská mytológia na Slovensku chýba. Kvôli tomu, že sa mi zhoršil zrak som sa dal na sochárčinu. Najnovšie chodím na Dreveník a okolo Hornádu, zbieram kamene, balvany a svoje predstavy prenášam do kameňa. Zobrazujem aj podoby staroslovanských Bohov,“ vysvetlil.
Maliarsky kumšt potrebuje veľa času, ale aj vhodné prostredie. „Tvorím v činžiaku. Za toto chcem poďakovať svojej manželke, že si preto našla pochopenie.“ Na Spiši mu učarovala príroda. „Tu na vlastných nohách pôjdem do raja, tam aj späť sa z raja vrátim za- živa,“ zavtipkoval. Na Spišskej Novej Vsi by nič nemenil. „Nedá sa tu nič vylepšiť. Námestie i park sú krásne, len keby ceny neboli tak vysoké.“ povzdychol si na záver nášho rozhovoru.
(sim)
