Len máloktorý Spišiak dokázal v horách to, čo on. V kráľovstve nehybných skál, večného ľadu a božského ticha častokrát nachádza sám seba. Tupý zvuk cepínu, štrngot karabín, šuchot lezeckého lana napĺňa jeho horolezeckú dušu. Čistokrvný Novovešťan Mišo Sabovčík pootvára tajomné úskalia i radosti horolezectva.
Od „kamarátov Harryho“ až na Pik Lenina
26 – ročný horolezec začína ako turista. „Moje začiatky a príjemné spomienky sa viažu k turistickému krúžku „kamaráti Harryho“, ktorý viedol Michal Buza a aj jemu môžem poďakovať, že do mňa vštepil lásku k horám. Chodievali sme do Slovenského raja, do Tatier a mňa to čím ďalej, tým viac ťahalo k stene. Prelomom bolo moje prvé zlanenie Tomášáku, na ktorý nás zobral Svetozár Lacko a o mojej láske bolo rozhodnuté. Nasledovali Tatry, Alpy, Pamír, Karakoram. Zatiaľ je mojou životnou strechou pamírsky Pik Lenina (7134 m.n.m.), avšak to bola „len“ turistika.“ Mišovi sa ale turistika máli. Jeho vášňou sa stalo horolezectvo, alpinizmus.Vďaka svojej šikovnosti a nespornému lezeckému umeniu sa stal i členom slovenskej reprezentácie. A na svojom konte má i exkluzívne horolezecké kúsky. „Našim posledným výstupom 30.12. minulého roku bola tatranská galéria Ganku. Ganek je najťažšia a najvážnejšia stena vo Vysokých Tatrách. Ani starí horolezci si nepamätajú , kedy tam naposledy vytiekol ľad a boli sme prví, ktorí to v takých podmienkach vyliezli. A celá scenéria tejto steny bola ozaj úchvatná. “ Osobitné miesto v jeho živote i srdci však majú aj Alpy. Pred dvoma rokmi v máji spolu s Janom Čechom zliezli tzv.Alpskú trilógiu. Tri majestátne alpské štíty Matterhorn, Eiger, Grandes Jorasses dali z vrcholu na vrchol za neuveriteľných a obdivuhodných 16(!!!) dní. „Boli sme prví Slováci, ktorí to tak rýchlo dokázali. Pred nami to zliezla len dvojica Hámor – Jackovič, im to však trvalo tri roky. No táto trilógia sa skončila pre nás tragicky. Pri poslednom zostupe z Grandes Jorasses sa pod Janom Čechom odtrhla skala a umrel mi doslova v náručí. Aj to však prináša horolezectvo, Jano ostal tam, kde to mal vo svojom živote najradšej,“ spomína na ťažké okamihy svojej kariéry Michal. Najhodnotnejší výstup, ktorý si všimol aj horolezecký svet, sa ale udial v lete minulého roku. „Spolu s Dodom Kopoldom sme prvovýstupom zliezli najväčšiu kolmú stenu na svete s prevýšením 2 km Great Trango. Táto hora má 6286 m.n.m. a nachádza sa v pohorí Karakoram, kde tróni i druhý najvyšší vrch sveta K2 a susedí s majestátnymi Himalájmi. Výstup v lezeckom raji bol úchvatný, no i extrémne náročný, spanie v stene zavesený ako netorpiere, či ťažko zlezené dĺžky však stáli za to. Odmenou nám boli neskutočné výhľady ako i ten neopísateľný pocit vo vnútri, pre ktorý tento šport robím.“ Za tento výstup získali od Jamesu cenu „Strieborná karabína“ a boli nominovaní na prestížnu celosvetovú cenu „Piolet ď or“ (Zlatý cepín z fran.) udeľovanú za výnimočný horolezecký výkon roka.
Horolezectvo funguje aj na Spiši
Vráťme sa však z himalajsko – alpských výšav späť na Spiš. Michal nezabudol, z akej liahne vzišiel a aktívne pôsobí i vo svojom rodnom meste. Ako predseda horolezeckého oddielu ClimBeer sa snaží vytvárať podmienky i pre nádejných spišskonovoveských horolezcov. „Vo svojom klube privítame každého milovníka hôr a lezenia. Pre deti sme otvorili horolezecký krúžok pri Cirkevnej škole v Smižanoch, kde sme postavili celkom slušnú umelú lezeckú stenu. Tréningy sú dva razy do týždňa a sú určené predovšetkým deťom od 6 rokov a vyššie. A nezabúdame ani na starších. V lete sme v Stratenej a v Hrdle Hornádu „vyrobili“ dve lezecké steny, kde si prídu na svoje začiatočníci, ale i profesionáli. Približne o mesiac chceme v tiesňavách Slovenského raja usporiadať preteky a atraktívnym spôsobom zdolávať ľadopády. Máme pripravené i ďalšie projekty, samozrejme veľa závisí od financií, no podstatná je chuť a láska k horám.“
Michal má len 26 rokov, no už vo svojom relatívne mladom veku dosiahol veľa. A aké má tento výnimočne talentovaný horolezec plány do budúcna? „Nedávam si žiadne ciele, pretože v tomto športe to tak nefunguje. Stačí jeden chybný krok, chyt a… Budem rád, ak sa mi podarí bezpečne zdolať najbližší štít, na ktorý sa vyberiem a budem mať pritom v sebe ten správny pocit. To je rozhodujúce.“
FOTOGALÉRIA:
