Za tento článok môže do veľkej miery môj stolnotenisový priateľ Lukáš, ktorému sa pred pár týždňami narodila dcéra. Ako správny novopečený otec nás pozval na zopár pív, aby sa malej Elke vyhýbali choroby a ako to už pri takýchto akciách v týchto končinách býva, skončili sme v známom spišskonovoveskom bare L2L. Za barom stála šarmantná barmanka a až neskôr som sa dozvedel, že drinky nám miešala trojnásobná majsterka sveta – Lenka Tranová. Túto príležitosť som si samozrejme nenechal ujsť, a tak vznikol v barovom hurhaji tento rozhovor.
Tranovej úspešná juniorská kariéra s mnohými kolkárskymi úspechmi a zážitkami
Sympatickej 24 ročnej babe učarovalo váľanie kolkov. S týmto zaujímavým športom sa zoznámila, keď mala trinásť. „Predtým som vôbec ani nevedela, že takýto šport existuje a čo vôbec kolky sú. Raz ma však na ne vzal môj krstný otec, ktorého syn, Mišo Dubiňák, hral za Spišskú Novú Ves. Pamätám si , že Spišiaci vtedy hrali vo Svite a mne sa to celkom zapáčilo. Tak som postupne začala navštevovať miestnu kolkáreň, kde som sa zaúčala do tajov tohto nádherného športu. Kariéru naštartovala tunajšia mestská liga, kolky ma chytili a celú dorasteneckú kariéru som strávila v Spišskej Novej Vsi,“ spomína na začiatky Tranová, z ktorej sa napokon vykľul riadny talent. V individuálnych dorasteneckých kategóriách žiarila, v jej životopise sa vyníma dorastenecký titul Majsterky Slovenska (2013), ako aj jedno striebro (2011), či dva bronzy (2009, 2010). Takéto úspechy nemohli neuniknúť ani reprezentačným trénerom a Lenka začala stvárať kolkárske divy aj na medzinárodnej úrovni. Z kolkárskych majstrovstiev sveta v Sarajeve si v roku 2011 odniesla z tímových súťaží zlato a striebro. O rok neskôr v nemeckom Bautzene si na krk zavesila kompletnú zbierku medailí a juniorskú úspešnú kariéru zakončila v roku 2013 titulom Majsterky sveta U18 v tandeme v maďarskom Zalaegerszegu. Bolo nad slnko jasné, že Spišiačky, ktoré navyše nedokázali zložiť ženský tím, Tranovú neudržia, a tak Lenka odišla zhadzovať kolky do Piešťan. Následne dostali kolky kvôli škole a čiastočne aj „vďaka“ pošramotenému kolenu na tri roky stopku. „Zažila som s týmto športom veľa krásnych zážitkov. Samozrejme, teší každá výhra, každá vybojovaná medaila. Tie z majstrovstiev sveta sú určite výnimočné, no nerobím to prioritne pre to. Ide v prvom rade o dobrý pocit o adrenalín, ktorý sa rodí pri každom hode. Je to aj o dobrej partii a množstve zážitkov. Tie sa zväčša udejú mimo kolkárskych dráh. Pamätám si, ako sme išli zo Sarajeva a niekde v Maďarsku sme dostali defekt na pravé koleso autobusu. Šofér s kamenným výrazom prehlásil, že si máme všetci sadnúť na ľavú stranu a hodnú chvíľu s nami takto cestoval ďalej. Nakoniec po nás musel prísť náhradný odvoz. Tých zlých zážitkov je pomenej. Mrzí ma, pochopiteľne, každá prehra, som športovec, túžim vyhrávať. Razím však zásadu, že každá prehra, nielen v kolkoch či inom športe, človeka niekam posunie. Aj v tomto je čaro športu, prehry nás nútia premýšľať, čo a ako urobiť, aby sme boli v ďalšom zápase úspešní.“ Zaujímalo nás, čo je pri tomto špecifickom športe najdôležitejšie. „V kolkoch rozhoduje sila a technika hodu. Ja príliš silovo kolky nehrám, snažím sa skôr vycibriť techniku a zapojiť do jednotlivých bodov hlavne hlavu. Je to samozrejme aj o odolnej psychike, bez tejto silnej stránky si v tomto športe jednoducho neťuknete,“ dodáva.
Lenka dúfa v úspešný reštart, cieľom návrat do reprezentácie a vydarená Liga majstrov
Po trojročnej prestávke sa tak Lenka Tranová vracia na slovenskú kolkársku scénu. Za svoje nové pôsobisko si vybrala tú najlepšiu možnú adresu, tretry drie na dráhach v majstrovskej Podbrezovej. „Kolkami sa na Slovensku živiť veru nedá. Trénujem v Spišskej Novej Vsi, zápasy hrávam v špičkovom slovenskom tíme v Podbrezovej, kde mám podmienky na ďalší rast. Chcela by som sa vrátiť tam, kde som ako juniorka prestala, i keď viem, že návrat do slovenskej reprezentácie nebude jednoduchý. Som však pripravená pre to urobiť maximum, snažím sa každým zápasom zlepšovať.“ Lenku mrzí, že tento šport je na Slovensku braný tak ako je, no uvedomuje si, že zmeniť to asi nemôže. Je však pripravená robiť kolkom, nielen na Spiši, dobré meno. Prvé zhodené kolky po reštarte svojej kariéry má už úspešne za sebou. Len nedávno sa vrátila z chorvátskeho Zaprešicu, kde sa konal Svetový pohár a Spišiačke v drese Podbrezovej sa aj tam podaril nevídaný tímový kúsok. „V Chorvátsku sa zišlo dvanásť najlepších tímov z Európy a tento Svetový pohár bol aj kvalifikáciou do Ligy majstrov. Som rada, že sa nám napokon podarilo do nej kvalifikovať, zo Spišskej sme v klube dve Spišiačky, okrem mňa si najprestížnejšiu súťaž na svete zahrá aj Danka Klubertová. Určite sa budeme snažiť o to, aby sme v nej obstáli čo najlepšie,“ dodáva kolkárka, ktorá si vo voľnom čase rada zapláva, sleduje svoj obľúbený biatlon so svojou ešte obľúbenejšou babkou, či rada navarí jedlá s ázijským pôvodom. Nedalo sa nám však neopýtať, keďže v Podbrezovej pôsobia dve Spišiačky, či sa náhodou neplánuje ich návrat na „rodné dráhy“. „Určite šanca tu je, ale to prvotne nie je otázka pre mňa. Ja by som však bola rada, ak by sa v Spišskej Novej Vsi vytvoril konkurencieschopný tím. Viem, že nejaké dorastenky momentálne v našom meste trénujú, mám radosť, že do miestnej kolkárne chodia aj nejakí žiaci a aj touto cestou by som chcela vyzvať športu chtivú mládež, nech si prídu do našej malebnej kolkárni, ktorá stojí pri ZOO, zahádzať a okúsiť tento šport. Všetci sú vítaní, príďte si pováľať kolky,“ skonštatovala na záver Tranová.
Oliver Buza
