48-ročný učiteľ náboženstva a etiky je síce pôvodom z Prešova, ale ako sám hovorí, je už krásnych 23 rokov srdcom, aj bytom, hrdý Novovešťan. Doteraz sledoval dianie v meste síce aktívne, ale bez reálnych možností do tohoto diania akokoľvek reálne zasiahnuť. Ako každý iný radový občan. Aby mohol procesy rozvoja mesta skutočne ovplyvňovať a podieľať sa na ich tvorbe, rozhodol sa kandidovať za poslanca Mestského zastupiteľstva v Spišskej Novej Vsi. Vysvetľuje: “Občas mám pocit, že tu máme samých spokojných poslancov. Spokojných so všetkým, aj keď sa dejú veci, ktoré by sa diať nemali, alebo s tým, že v niektorých oblastiach nedeje vôbec nič a my zaspávame dobu. Poslanci akoby chceli mať iba pokoj. Len pár poslancov KDH ponúka návrhy a ozýva sa, žiada diskusiu, ale tichá a poslušná väčšina im nedáva šancu. Chcel by som prispieť k tomu, aby sa tento stav zmenil.”
Radovan Marcinčin vníma možnosť stať sa poslancom ako výzvu ukázať novú politickú kultúru v meste. Chce vrátiť do spoločnosti Novovešťanov otvorenú diskusiu a nahradiť poslušné mlčiace stádo sebavedomými, aktívnymi a otvorenými ľuďmi, ktorí vedia o víziách nielen kvetnato rozprávať, ale pre ich naplnenie aj niečo urobiť.”Poslanec musí vnímať potreby nielen súčasnosti ale aj budúcnosti. Nemôžeme riešenie problémov, ktoré prerástli nám cez hlavu nechávať v kolónke “nedá sa”. Chcem vrátiť na stôl témy, ktoré boli zmetené, neriešia sa, ale znepríjemňujú nám život a budú ešte viac, ak ich nezačneme riešiť.”
A nezostáva len vo všeobecnej rovine. Pomenúva oblasti a problémy, ku ktorých riešeniu by chcel prispieť.”Už sa zabudlo na diaľničný privádzač, potrebu výstavby obchvatu mesta. Každodenné kolóny áut akoby zatiaľ nerušili spokojnosť časti poslancov s vedením mesta. Spolužitie s Rómami – neďaleká dedina (Spišský Hrhov) nám ukazuje, ako sa dá zlepšiť a znormalizovať spolužitie, tak prečo sa neinšpirovať osvedčeným receptom. Sídlisko bez kostola – kostol nie je niečo navyše! Mesto pre blaho svojich občanov má podporovať jeho výstavbu, najlepšie aj s komunitným centrom.” Radovan Marcinčin patrí k tým ľuďom, ktorí sa za všetkých okolností snažia rozdávať radosť a optimizmus. Za najväčší dar považuje manželstvo a rodinu. Vraví:”Bez milujúcej rodiny nikde nie je dobré miesto na život. Ak chceme našim deťom, našej budúcnosti, zanechať lepšie mesto na život, musíme začať robiť všetko, čo je potrebné a nie len to, čo sa nám práve teraz páči. Dosť bolo odpočinku, začnime robiť!”
-leb-
