ŠŤASTNÉ A VESELÉ LEGIONÁRI

O niekoľko dní sa vo väčšine domácností zhostí svojej úlohy neopakovateľná vianočná atmosféra. Vôňa vianočného pečiva zmiešaná s tónmi chronicky známych kolied nenechá chladným nikoho z nás. Do našich sŕdc a duší akosi zvláštne tajomne prenikne pokoj, úcta a láska. No sú medzi nami aj takí, ktorí budú o tieto výnimočné pocity ukrátení. Legionári pôsobiaci v spišskonovoveských kluboch budú tráviť vianočné sviatky po svojom, no my sme sa rozhodli zmapovať vianočné zvyky v ich krajinách a malou troškou prispieť k tomu , aby aj oni mali šťastné a veselé.
Za basketbalistami do Kanady, ale i malebného Švajčiarska
Túto populárnu tému „otvárame“ vo vianočnom čísle už štvrtý rok v rade a sme prekvapení ako sa tradície v jednotlivých krajinách či rodinách líšia. S povestným Santa Clausom navštívime ďalekú Kanadu, pozrieme sa do Švajčiarska, Bieloruska, Albánska či na Ukrajinu. Začína u basketbalistov, ktorí nám pravidelne do tejto rubriky „dodávajú“ najviac materiálu. Kanadské Vianoce u Matta Marshalla sme si predstavili v minulom roku, dnes sa pozrieme do sviatočných kuchýň Mike L´Africaina a Ryana Bennetta. Vianoce v Severnej Amerike neprehliadnete. Vianočné stromčeky, adventné vence, veľa svetiel a vianočných dekorácií, to všetko neodmysliteľne patrí k Vianociam v Kanade. Dobrým zvykom je týždeň pred Vianocami napísať Santa Clausovi a prezradiť mu svoje tajné priania. Tak ako vidíme v amerických vianočných filmoch, obchody sú plné bradatých červeno – bielych „ujov“, ktorí pozorne počúvajú každé detské želanie. Darčeky sa nerozbaľujú na Štedrý večer, ale až 25. decembra ráno. Na tradičnom kanadskom štedrovečernom stole nechýba pečená morka, zemiaková kaša, čučoriedková omáčka. Ako dezert sa obvykle podáva slivkový puding, tekvicový koláč alebo ovocné koláčiky. Najznámejším nápojom je vaječný punč. „Spôsob, akým v Kanade oslavujeme Vianoce, začína a končí s rodinou a priateľmi. Je to čas dávania a prejavovania lásky priateľom a rodine. Samozrejme, že tiež máme Santa Clausa a darčeky a všetky tie zábavné vecičky ako väčšina sveta. Ja som však veľmi šťastný so svojou rodinou. Moji rodičia mali vždy „politiku otvorených dverí“, takže moja vianočná tradícia je, že k nám prídu kamaráti a spoluhráči, spoločne sa navečeriame, napijeme, hráme hry a trávime spolu príjemné chvíle. Pre mňa a moju rodinu sú Vianoce o priateľoch, rodine a spoločne strávených chvíľach. Keď som bol mladší, vždy sme von hrávali basketbal a niekedy, keď bol dobrý sneh, hrávali sme “tackle” basketbal. Je to ako americký futbal, ale na basketbalový štýl,“ opisuje rodinné zvyky rozohrávač BK Mike L´Africain. A téma lásky a rodinnej pohody dominuje aj u krídelníka Spišiakov Ryana Bennetta. „Každé Vianoce trávim so svojou rodinou v kanadskom Toronte. Štedrý večer trávime u nás doma, rodina k nám príde na večeru a potom ideme na polnočnú omšu do kostola. Na Prvý sviatok vianočný chodievame podvečer navštíviť mojich bratrancov a sesternice a ostávame tam do neskorého večera. Spoločne sa navečeriame a potom si vymieňame darčeky. Typickým znakom našich Vianoc je pečenie medovníkových domčekov so svojou rodinou. Zdobíme ich snehom a rôznymi cukríkmi a keď sa Vianoce skončia, zjeme ich. Taktiež radi chodievame spolu von, zrežeme si vianočný stromček a následne ho ozdobíme. Kanaďania zvyčajne na Prvý sviatok vianočný jedia moriaka ako hlavné jedlo. Obľúbené sú aj večierky s priateľmi a rodinou, na ktorých každý nosí pletené vianočné svetre,“ ozrejmuje Bennett. U basketbalistov ostávame aj keď sa presúvame tisíce kilometrov na východ a prichádzame na „starý“ kontinent. Švajčiarsko je rodiskom jedného z najlepšie doskakujúcich hráčov Eurovia SBL – ky Michaela – Ofika Nzegeho. Aj najbohatšia krajina Európy má zaujímavé vianočné zvyky. V nemecky hovoriacej oblasti Švajčiarska sa zachováva tradícia varenej šunky so zemiakovou kašou a fazuľkami. Často sa podáva i pečená hus, kačica či morka s ovocnou a gaštanovou plnkou. Na juhozápade krajiny prevláda francúzska a na juhovýchode zase talianska kuchyňa. Na sviatočnom stole ale určite musí byť bohatý výber syrov a fondue. „V našej rodine určite nesmie chýbať pečené kuracie mäso, zemiaková kaša a foie gras, čo je francúzska delikatesa z pečene vykŕmenej husi alebo kačice. Ak sa dá, samozrejme trávim Vianoce so svojou rodinou, u nás sú v typickom európskom štýle. Zdobíme spolu vianočný stromček, pochutnávame si na dobrom jedle, dávame si darčeky a hlavne vychutnávame si chvíle, keď môžeme byť všetci spolu, veď je ich tak málo,“ opisuje „svoje“ Vianoce Nzege.
Volejbalové Vianoce v exotickom Albánsku a upravenom Bielorusku
V Európe ostávame, presunieme sa však k oveľa atraktívnejším volejbalistkám. Tie majú vo svojich radoch dve legionárky. Sava Thaka pochádza z Albánska a aj tam majú Vianoce svoju „domovskú“, nenapodobiteľnú atmosféru. Albánci sú veľmi silne rodinne založení. Na Štedrý deň sa po celodennom zdržiavaní mäsitých a mliečnych pokrmov schádzajú pri spoločnej večeri. Na stole je pripravená pečená ryba, fazuľa, chlieb, cesnak a cibuľa. 25. decembra je stôl štedrejší. Nájdeme na ňom bravčové pečené (prasiatko sa pre túto príležitosť zabije len jeden až dva dni predtým), hranolčeky, zeleninový šalát, syr, byrek (pečivo z lístkového cesta, najčastejšie plnené syrom, opraženou cibuľou alebo praženicou). Chlieb je na stole vždy. Nechýba ani niečo sladké. Ich národným sviatočným koláčom je baklava. Je to veľmi sladký koláč z niekoľkých vrstiev ťahaného cesta, prekladaný zmesou nasekaných orechov a škorice, ktorá je zaliata karamelom. Pijú víno, pivo a doprajú si aj veľa farebnej malinovky. Tiež nechýba tvrdý alkohol, je to ich domácky pálené raki. „Nič špeciálne sa u nás na Vianoce nedeje. Tým naj je to, že sme rodina pohromade. Stromček, darčeky, dobré jedlo, ale hlavne ten pocit domova sú tým najkrajším na Vianociach. Pre mňa je to určite najúchvatnejšie obdobie roku,“ skonštatovala urastená blokárka BK 95 STOVA Spišská Nová Ves. Druhým pôvabným zahraničným zjavom na súpiske volejbalistiek je Bieloruska Darya Avramchik. Tá slávi Vianoce v pravoslávnom štýle, kde podľa juliánskeho kalendára, ktorý je nosným pre východnú kultúru, oslavujú Štedrý večer 6. januára. Mnohými neprávom zaznávané Bielorusko je krásnou a hlavne veľmi čistou krajinou. Najmä návšteva Bielovežského pralesa je vraj neopakovateľným zážitkom. „Počas celého roka sú naše obce a mestá nesmierne čisté a keď sa oblečú do vianočného šatu, vyzerajú úžasne. Farbám dominuje červená a zlatá, vianočné vence na dverách domov a figúrky anjelov v oknách obchodov sú samozrejmosťou. “V mojej krajine majú Vianoce silný cirkevný podtext, s apelom na rodinu. Samozrejme nechýbajú bohato naložené stoly, no podstatná je vždy tá špecifická nálada, ktorá je doslova neopakovateľná,“ opisuje atmosféru bieloruských sviatkov Darya. V Bielorusku nenosí darčeky Santa, ale Dedo Mráz, brat Svätého Mikuláša. Na rozdiel od Sv. Mikuláša, ktorý má za vzor skutočnú osobu, je Dedo Mráz zosobnením východoslovanského ducha chladu, ktorému sa v Bielorusku hovorí Studzjanec.
Jediný futbalový legionár pochádza z Ukrajiny, Vianoce sú aj tam neopakovateľné
Na východ od našej hranice aj v pravoslávnom svete ostaneme a náš vianočný trip ukončíme na Ukrajine. Tá je rodiskom Romana Botvynnyka, ktorý derie kopačky v FK NOVES Spišská Nová Ves. Vianoce u našich východných susedov opísal s nefalšovanou radosťou. „Od svojho detstva si spomínam na radostný a sladký duch vianočných sviatkov. Na Ukrajine sú Vianoce najväčším kresťanským sviatkom roka. U nás sa slávia 7. januára a všetci sa tešia na večerný stôl plný dobrôt. Mama pripravuje 12 jedál, každé z nich sa musí ochutnať, aby sme mali šťastný a dobrý nasledujúci rok. Najdôležitejším jedlom je Kutya, špeciálna obilná kaša. Je to zmes pšenice, ovsa, jačmeňa, medu, cukru, hrozienok, džemu a sušeného ovocia. Na rohu stola nechýba zrno, ktoré je symbolom večného života a prosperity. Ďalších jedenásť jedál nesmie podľa tradície obsahovať mäso, mlieko, vajcia a tuk. Každé z nich má svoj špecifický význam, sú to rôzne pirohy, šaláty, ryby, hubová polievka, chlieb, nakladané uhorky, paradajky či koláče. Večera začína sviečkami, čítaním modlitieb a spievaním dávnych kolied. Je to pre nás výnimočný deň,“ opisuje nezameniteľnú „arómu“ Vianoc Botvynnyk.
Nie všetkým sa tento rok splnia ich predstavy a zvyky. Športový chlebík ich zavial na Spiš a niektorí strávia Vianoce v našom meste. Všetkým však Spišský patriot praje pokojné a zmysluplné prežitie Vianoc a načerpanie nových síl. Ich služby budú Spišiaci na športoviskách totiž aj v roku 2108 potrebovať.
Oliver Buza