122 cyklistov sa už po piatykrát postavilo na štart čoraz populárnejšej cyklotortúry s názvom „Spišských 333 extreme“. Na horských cyklistov čakalo ťažkých 222 km (skrátená verzia) resp. 333 kilometrov (plná verzia) krajinou nášho nádherného Spiša. Na „krátku“ trať sa pustilo 70 borcov, 333 kilometrový cyklomasaker absolvovalo 52 pretekárov. Cieľ z rôznych príčin nevidelo 29 cyklistov. V pelotóne bolo aj sedem gladiátoriek a Spišský patriot vyspovedal najodolnejšiu z nich. Víťaznú Novovešťanku Ivon Vaľovú.
Príprava je dôležitá, Ivon nezastavili ani statní paroháči
Pre úplnosť dodajme, že celú porciu kilometrov zvládli len dve ženy. Sympatická Ivon obhajovala minuloročné prvenstvo a trasu zvládla za 29 hodín a 49 minút. Limitom bol čas na úrovni 33 hodín. Ak sa chcete vydať na takýto náročný boj s kilometrami, zradným terénom a takmer 6500 výškovými metrami, musíte mať natrénované. Inak tomu nebolo ani v prípade našej ženskej šampiónky. „V prvom rade chcem vyjadriť úctu a obdiv pred všetkými, ktorí sa na túto trať ráno o ôsmej postavili a v akejkoľvek verzii ju aj dokončili. Na štarte som videla veľa odhodlania a borcov, ktorí došli na tých najobyčajnejších horských bajkoch bez predných tlmičov. Ja som už po minuloročnej skúsenosti približne vedela, čo ma asi čaká, a tak som tomu podriadila aj prípravu. Za uplynulý rok som odjazdila približne 2000 km, dopĺňala som to behom, volejbalom a čoraz častejšie turistikou. Na tieto preteky musíte prísť fyzicky pripravený, inak by ste to nezvládli. Oveľa dôležitejšia je však mentálna príprava, predsa len nastaviť sa v hlave, že vás čaká taká porcia kilometrov nie je jednoduché, a ak to zvládnete, máte sčasti vyhraté,“ začala s opisom neľahkej skúšky jej víťazka. Trasa je dopredu vytýčená, organizátori dali súťažiacim mapy, kontrola bola vykonávaná pomocou asi trinástich kontrolných bodov, väčšina pretekárov sa orientovala podľa GPS. Digitálnymi súradnicami sa riadila aj naša hrdinka. „Tu by som chcela poďakovať môjmu priateľovi Radovi a kamarátovi Ďoďovi, ktorí mi GPS – ko nahrali do hodiniek, pretože mi to veľmi pomohlo. Oni boli celý čas akýmisi mojimi servismenmi, za čo ešte raz veľká vďaka. Mala som čistý čas okolo 26 hodín, tie tri a trištvrte hodiny som oddychovala, nespala som však. Večer na Poráči, ktorý bol v strede závodu, pripravili organizátori večeru, tam so si dala cestovinu s kuracím mäsom, inak som dopĺňala energiu rôznymi tyčinkami a gélmi. Všade, kde sa dalo, som sa kvôli cukru napájala Kofolou. My sme zo Spišskej vyrážali štyria kamaráti, jeden to zabalil už na Poráči, ostatní sa oddelili v Kolinovciach, kde sa trať „lomila“. Tí, čo šli 222-ku, sa stáčali do Spišskej, my sme si to namierili do Levočských vrchov, kde nás čakala náročná nočná jazda. Vďakabohu, tam som si našla parťákov s približne rovnakým tempom, pretože ísť v noci sama len v spoločnosti rozsvietenej čelovky by veľmi príjemné nebolo. S nocou sa mi viaže aj najkrajší zážitok z pretekov. Niekde okolo Spišského hradu sme vyplašili asi päticu statných jeleňov, ktorí nám chvíľu robili spoločnosť a celá tá scenéria v kombinácii s tmou bola jednoducho úžasná. Parohatým krásavcom sa však po chvíli asi nepozdávalo naše tempo (smiech) a opustili nás. Zážitok to však bol parádny.“
Kríza sa napokon dostavila, víťazka sa už teší na obhajobu
Ivon napokon po takmer tridsiatich hodinách dorazila šťastne do cieľa. „333“ zvládla, no ani ona sa nevyhla krízovým momentom, ktoré na trati postihnú azda každého. „Osemdesiat kilákov pred cieľom ma začal dosť nepríjemne bolieť zadok. Musela som troška poľaviť, nastaviť sa v hlave, že to už nejako dorazím a prekonala som to. Tento ročník bol zákerný aj tým, že väčšina neasfaltovaných úsekov sa šlo po blatistom teréne, ktorý oveľa viac odčerpáva sily. A keďže som odjazdila už svoju druhú „333“- ojku a môžem porovnávať, vedzte, že tento ročník bol namáhavejší ako v minulom roku. Organizátori pridali výškové metre, svoje spôsobilo aj počasie, pretože po búrkach bol terén taký, ako bol. Ani mne sa nevyhli nepríjemnosti. Tesne pred Poráčom sa mi roztrhla tretra, spomínaní servismeni mi ju však lepiacou páskou dali dohromady a išla som ďalej. Trať bola podľa mňa najnáročnejšia okolo Grajnára, jednak prevýšením a jednak cestami, ktoré boli poznačené ťažbou dreva a blatom. Na trati nebol úsek, kde by som bicykel tlačila, zišla som z neho zopárkrát len kvôli spomínanému blatu, či neschodnosti cesty. Som veľmi rada, že aj na Poráč a do cieľa ma prišli podporiť najbližší a rodina, veľmi si ich podporu vážim. Trochu ma mrzí, že v ženskej kategórii bola taká slabá konkurencia, verím, že o rok nás bude viac báb na trati. Tristotridsaťtrojka je veľkou výzvou, ja som šťastná, že som ju zvládla, a ak mi vydrží zdravie a „Ježiško“ mi prinesie nový bajk, o rok som tu zas,“ doplnila čerstvá víťazka gladiátorského závodu.
My len pre úplnosť dodávame, že v mužskej sekcii zvíťazil časom 16 hodín 53 minút už po štvrtýkrát Peter Benko z Popradu, druhý skončil Peter Dzurnak z Gelnice a česť Novovešťanov uhájil bronzový Miro Palička.
Oliver Buza
