Paul prišiel do Spišskej Novej Vsi z Mníchova. Na Spiši súkromne učí nemčinu, vie poradiť i s prácou v zahraničí a robí riaditeľa vo firme, ktorá vyrába videá, internetové stránky, či aplikácie. Nedá dopustiť na bavorské pivo. Zachutila mu naša kofola a pravá slovenská kapustnica. Domov ho to aj vďaka novej láske až tak neťahá.
Paulova mamka i babka sú Novovešťanky, otec je Čech. „Mám veľmi pekné spomienky na detstvo, keď sme celé prázdniny trávili u starých rodičov na chate v Spišskej.“ prezradil. Vďaka mame rozpráva plynule po slovensky. „Je to taký česko-slovensko nemecký mix,“ dodal s úsmevom.
Jeho pravým domovom je ale Bavorsko, kde sa narodil a vyrástol. „Druhý domov mám v Spišskej. Rýchlo som si tu našiel kamarátov. Slováci sú veľmi otvorení, necítim sa tu ako cudzinec. Veľa slov v starej spištine je prevzatých z nemčiny,“ povedal.
V metropole Spiša mu vraj chýba nočný život, viac kultúry a nemecké špeciality. „Privítal by som výstavy v kaviarňach a viac jazzových koncertov. Veľmi mi chýba weißwurst, taká biela klobása, sladká horčica, breclík a naše aromatické syry.“ Naopak, pochvaľuje si tu predajne potraviny otvorené nonstop. „V Nemecku môžu byť otvorené 24 hodín len benzínky.“
Život na Slovensku sa mu vidí pomalší, ako ten v Nemecku. „Určite sú tu ľudia kľudnejší a vyrovnanejší, pretože nemajú toľko stresu v robote. V Nemecku sa viac zarába, ale pod vyšším tlakom,“ vysvetlil.
Zaujala ho naša ekonomika, no nerozumie našim platom. „Nikdy nepochopím, z akých platov tu ľudia žijú. Nemôže to tak predsa fungovať dlhší čas, niečo sa predsa musí stať,“ presvedčene tvrdí. A my, spolu s ním veríme, že k lepšiemu.
-sim-
