Vo veľmi krátkom časovom odstupe nám Spišské divadlo predstavuje po Hájnikovej žene iného slovenského hrdinu, Jánošíka.
Chvíľu som mal dojem, že Orava a Liptov ležia na odvrátených stranách nášho malého Slovenska. Lebo zatiaľ, čo hrdinstvo Hanky sme pod režisérskou taktovkou Kamila Žišku hľadali v hlbokých lesoch, za malým, sotva pootvoreným okienkom jej srdca, do Jurajovej duše bolo treba vykopnúť široké vráta, od Važeckých lúk, cez Poludňový grúň až pod Strečno. A tu, akoby sa stretli štyri rovnocenné nohy s tvrdou, ale napriek tomu citlivou bagančou.
Tú prvú si obul autor Jozef Monkoš. S novátorským, neo šúchaným a vtipným textom pobaví každého diváka. Aj toho, ktorému slová najprv prejdú cez hlavu a len v tichom úsmešku vykĺznu popod fúz, a aj toho, ktorý sa rehotá na sedliakovi, čo dovtedy vychvaľuje svoje vajcia, kým si na nich sám nesadne.
Veľkú časť roboty odviedol, najmä po dramaturgickej stránke Juraj Bielik. Výstavba deja života Juraja Jánošíka od narodenia po smrť, akoby kopírovala ontogenézu iného hrdinu z evanjelií, ale sila tejto výpovede je o to ľudskejšia a zrozumiteľnejšia a tak predstavenie ani na okamih nestráca tempo, rytmus a dejovú linku.
Pozoruhodným počinom je priviesť na malé javisko, s jednoduchou scénou a minibigbítovou živou kapelou, muzikál. Tu akoby si Juraj Bielik obul trocha veľkú topánku a on sám musí vedieť, že v takej sa po nerovnom teréne nechodí ľahko.
Režisér Peter Palik má určite najväčšiu zásluhu na tom, že sme sa aj my, diváci mohli, za dokorán otvorenými dverami, pripojiť aspoň na dve hodiny, akoby členovia zbojníckej družiny ku chlapíkovi z Terchovej, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Ale to vieme z kníh všetci.
Ale viete… aký bocian ho priniesol na tento svet? čím ho obdarovali zvodné sudičky? prečo potrestal lakomého hrnčiara? kto vyprášil na ďereši spupného Révaya? ako sa na fujaru, píšťalu, ba i píšťalôčku dajú baliť pod Rozsutcom ženy? čo sa leje do vína v liptovských krčmách? prečo dokáže veriaca mater zradiť vlastného syna? ako sa v tejto krajine súdilo, súdi a súdiť bude? prečo je málo miesta v slovenskom nebi a aj pekle? a v ktorom lone napokon skončí náš národný hrdina? Neviete?
Treba sa ísť pozrieť do Spišského divadla. Určite tam ešte budú niekedy dávať rozprávkový príbeh Jánošík, alebo pravda je len jedna. A že to nekorešponduje s nápisom pod pozvánkou? Máte pravdu. Pre mňa je to predovšetkým príbeh o slobode ľudskej duše.
Michal Buza starší
FOTOGALÉRIA:
Foto: archív Spišského divadla
Viac fotiek a video nájdete TU
