27. október 1929 – krachom newyorskej burzy sa spúšťa svetová hospodárska kríza. 15. september 2008 – burza na Wall Street opäť zažíva veľký pokles cien akcií. O kríze sa ale hovorí už od roku 2007.
Dve veľmi podobné udalosti v dvoch rozliťných obdobiach. Rozdiel v ich dopadoch na ľudí nám dobre ukazuje, ako sa za 79 rokov zmenilo spoločenstvo ľudí na našej planéte. Svetová hospodárska kríza v roku 1929 tvrdo dopadla na všetkých: od politikov, bankárov, až po obyčajných živiteľov rodín rovnako ťažko. Ani tí najbohatší nezostali uchránení. Napr. v New Yorku, pár dní po krachu burzy, bolo možné vidieť majiteľov niektorých bánk, ako predávajú na ulici jablká za 5 centov. 12 z týchto superboháčov dokonca spáchali samovraždy. Stredná trieda a robotníci prichádzali o prácu a všetci museli poriadne uťahovať opasky.
Kríza, ktorú prežíva svet posledných 8 rokov už nedopadá na všetkých rovnako. A už vôbec nie spravodlivo. Finančné skupiny, bankári, aj politici už dávno opustili rady „obyčajných ľudí“. A hoci vo veľkej miere za vznik krízy práve oni zodpovedajú, na vlastnej koži ju mnohí ani nepocítia. Zlíznu si ju tí menej vplyvní a menej majetní. Obyčajní Gréci, Španieli, či Taliani by o tom vedeli rozprávať od rána do večera. Podobnú, ale menej drastickú skúsenosť máme aj my Slováci, Spišiaci, Novovešťania. Keď sa šetrí, škrtí, prepúšťa, prví na rane sú vždy tí najslabší, najmenej chránení. Nájsť prípad, že by kríza znamenala prepúšťanie a znižovanie platov našim politikom, či generálom finančných skupín, je ako hľadanie jednorožca. Keď sa šetrí, tak na tých, čo majú najmenej. Pán Paška nemusí predávať v Košiciach jablká po 5 centov.
Doba, aj ľudia, sa sa 79 rokov zmenili. Krízu hospodársku predbehla kríza morálna. Aj v našej spoločnosti sa vytvorila malá skupina „nedotknuteľných“ terminátorov, ktorí dostali vo voľbách moc od bezmocných a na nich potom vykonávajú svoje sociálne a ekonomické pokusy. Vždy so zreteľom na to, aby sa experimentovanie netýkalo ich samotných, ani ich „gorilích“ priateľov z finančných skupín. Veď aký je obraz krízových rokov na Slovensku? Zjednodušene povedané: rastie armáda nezamestnaných a finančné skupiny skupujú Vysoké Tatry a nemocnice. Tisícky ľudí rušia svoje živnosti, ale úradníkov a politikov neubúda. Stále menej ľudí musí zarobiť na stále väčšiu skupinu nezamestnaných, deti, dôchodcov, úradníkov a politikov.
Ešte si pamätáte, ako nám mečiarovci sľubovali Švajčiarsko na Slovensku? Mnohí z nich sa po krachu HZDS úspešne prezliekli do oranžových dresov Smeru SD a dodnes nám vládnu. Oni už svoje Švajčiarsko dávno majú. My ostatní sa od neho úspešne vzďaľujeme. Naposledy sa tak stalo v polovici januára, kedy sa Švajčiari rozhodli zrušiť naviazanosť svojej meny na euro. A okamžite sa frank posilnil o 20%. Priemerná mzda vo Švajčiarsku je asi 5000 eur. Na Slovensku 860 eur. Aj o nej môžu mnohí Novovešťania iba snívať.
Nožnice medzi bohatými a chudobnými sa na Slovensku roztvárajú stále viac. Kríza (hospodárska, aj tá morálna) sa skončí vtedy, keď sa začnú pomaly zatvárať.
-leb-
