Keď pred 34 rokmi ikona československého horolezectva Pavol Pochýly prešiel ako prvý kompletný hrebeň Vysokých Tatier v zimnom období, ani len netušil, ako dlho bude jeho počin nezopakovaný. Z horolezeckého neba určite sledoval a fandil trojici horolezcov, ktorí si biele a zmrznuté tatranské peklo v jeho šľapajách zopakovali. A celý tento šialený nápad skrsol v hlave výnimočnému spišskonovoveskému horolezcovi Mišovi Sabovčíkovi.
Od Západných Tatier
po Belianske za 15 dní
Traja dobrodruhovia Gabo Čmárik (ten to v Hladkom sedle pre zranenia vzdal), Adam Kadlečík a Mišo Sabovčík prešli za 15 dní (28. 2. – 14. 3. 2013) 82 km a nastúpali neuveriteľných 22 100 metrov. Ich tatranská biela cesta začala v Hutnianskom sedle v Západných Tatrách a celé to vyvrcholilo v horárni v Javorovej doline v Tatrách Belianskych. „Mám za sebou Great Trango, alpskú trilógiu, či tatranský Ganok, no toto bol ozajstný masaker. Prvé dni to bolo v pohode, na pleciach 25 kilové batohy, ale v podstate to bola turistika. Po štyroch dňoch sme prišli pod prvú veľkú stenu a začalo sa ozajstné dobrodružstvo,“ rozhovoril sa držiteľ striebornej i bronzovej karabíny od Jamesu Mišo Sabovčík.
Voda zo snehu, komunikácia
so svetom len cez mobil
Celá hrebeňovka dala chlapom poriadne zabrať. „Veru tak, tatranskí giganti sa nezdolávali ľahko. Vodu sme si topili zo snehu, na raňajky vločky, sušená klobáska, dehydrovaná strava pre horolezcov. Cez deň dve – tri sladké tyčinky, na večeru „luxusná“ ryža s kuraťom či cestovina. Schudol som sedem kíl, 15 dní som si zo seba nedal dole termoprádlo, asi sme v chate našim kamarátom nevoňali,“ zavtipkoval 26 – ročný Mišo. A aký bol pre chalanov najhorší zážitok? „Najhorší bol asi v Mengusovskom sedle, tuším fúkalo 27 m/s a boli sme schovaní len za takým šutrom. Museli sme tam prečkať celý deň, pretože sa v tom vetre nedalo fungovať. Husté to bolo aj niekde okolo Volovky, tam bola beznádejná viditeľnosť. Kačák bol tiež zlý, bez GPS sme tam asi doteraz.“
Dramatický finiš
so šťastným koncom
Po Západných a Vysokých Tatrách prišli už „len“ Belianske. Lenže tatranskí bohovia sa rozhodli, že im záver hrebeňovky osladia a v kopcoch pripravoval svadbu snáď sám Lucifer. „Biele pleso. Snehový hrebeň bol neskutočne zlý, nespevnené snehy, rozbitá skala, no všetko zlé… Chceli sme mať už pokoj, tak sme riadne zamakali. Na Kolovom štíte sa zotmelo a zostup cez Belasú vežu bol zaujímavý. Na Jahňací štít sme ledva vyšli a na Bielom plese sme boli o 22.30. Ráno zostup na chatu Plesnivec, brodenie sa v hlbokom snehu na hrebeň. „Čerti sa začali hnať“, najprv sme z toho vetra mali zábavku, ale potom, keď sa to zmixovalo s hustou hmlou, kryštálikmi ľadu a lavínami, sranda prešla. Neskutočný extrém a boj o život…“ Borci to nakoniec zvládli a oslávili to čajom s rumíkom v bezpečí na chate. Za tento prechod majú šancu od Jamesu získať aj zlatú karabínu. A čím nás obdivuhodný horolezec Mišo Sabovčík prekvapí nabudúce? „Nechajte sa prekvapiť…“ tajomne dodal na záver.
-ob-
