Bol jedným z najkrajších kútov nášho Slovenského raja. Ten skrýva mnohé poklady, no tiesňava Kyseľ bola jednou z jeho najjagavejších perál. Nádherná roklina vrezaná medzi hrebene Pirčua Čertovej sihote ponúkala turistom svoje zákutia plné úchvatných scenérii.Až prišiel osudový 16. júl 1976…
Podvečer v onen nešťastný deň zachvátil Kyseľ ohromný požiar. Pravdepodobne za to mohli „zodpovední“ turisti. Oheň sa následne „vrútil“ do celej rokliny a ničivo spálil všetko, čo mu prišlo do cesty. Kyseľ počas dvoch dní v spaľujúcej horúčave doslova umrel. Nenažrané ohňové jazyky zhltli takmer celú vegetáciu, podzemný požiar zničil korene stáročných stromov, vysoká teplota „roztopila“ vápencové podložie. Tiesňava musela byť okamžite uzatvorená, aby sa predišlo smrteľným úrazom, boli demontované zvyšky rebríkov a technických pomôcok. Ktovie ako by sa na túto skazu dívali objavitelia tohto prírodného skvostu. Už v roku 1900 sa uskutočnili prvé pokusy o výstup roklinou pod vedením M. Rótha a M.Karolinyho. Úspešná bola však až výprava K. Kozlovského, ktorý v roku1907 prešiel celú tiesňavu a preliezol aj Obrovský vodopád. V roku 1925 sprístupneniu pomohli železničiari zo Spišskej Novej Vsi, ktorí exponované úseky rokliny osadili kovovými mostíkmi a rebríkmi. Až do osudného požiaru bol Kyseľ jednou z najnavštevovanejších roklín Slovenského raja. Príroda je však mocná čarodejka a od spomínaného pekla už uplynulo 38 rokov. A nadšenci si povedali, že je čas vrátiť najkrajšiu perlu na rajský náhrdelník.
Požiar zničil roklinu, nie však odhodlanie ľudí, ktorí majú sny
Už pred niekoľkými rokmi sa združenie obcí Slovenský raj zaoberalo myšlienkou sprístupniť túto krásnu roklinu a hľadalo možnosti a spôsoby, ako to dosiahnuť. Všetky dotknuté orgány, na ktoré sa združenie obrátilo, vyslovili k tomuto zámeru podporné stanovisko. Po doporučení Obvodného úradu životného prostredia v Spišskej Novej Vsi a Úradu Košického samosprávneho kraja začalo združenie s mapovaním situácie územia a prípravou podkladov pre vypracovanie dokumentácie a rozpočtu, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie rekonštrukcie. V r. 2005 bola vykonaná obhliadka celého inkriminovaného úseku od ústia Kyseľa a Bieleho potoka až po Obrovský vodopád .V tom istom začalo združenie hľadať finančné zdroje na realizáciu rekonštrukcie. Občianske združenie „SPIŠ – agentúra regionálneho rozvoja“ chce nadviazať na tieto aktivity obcí spred niekoľkých rokov a pokračovať v snahe o znovu sprístupnenie tejto nádhernej rokliny. Jeden z spoluautorov tejto myšlienky Pavol Bečarik k tejto aktivite dodáva: „Našim konečným cieľom je znovuotvorenie tiesňavy. Veríme, že následne sa tým ešte viac rozvinie turistický ruch východnej strany Slovenského raja a prinavráti historicky významnú pozíciu Čingova ako jednej z hlavných vstupných brán do nášho národného pokladu. Následne sa podporí regionálny rozvoj, s čím úzko súvisí vytvorenie nových pracovných miest. Znovu otvorením Kyseľa sa zatraktívni celý región, rovno mernejšie sa zaťažia turisticky značené chodníky a odľahčí sa severný vstup Hrabušice – Podlesok– Suchá Belá. Chceme skĺbiť všetky vplyvy pôsobiace v oblasti Národného parku Slovenský raj a zachovať jeho prírodné krásy, nádherné tiesňavy a zákutia, flóru i faunu pre budúce generácie v nadväznosti na globálne environmentálne ciele.“ Nový turistický chodník Kyseľ ústie – Kyseľ rázcestie by mal mať 1,7 km,prevýšenie 132 m a prechádzka poňom by turistom trvala cca 45 minút. Tým by vznikla unikátna „znovuobjavená“ cesta, ktorá by návštevníkov previedla cez momentálne zavretú časť až po rázcestie, kadiaľ je vedená prístupná náhradná trasa nad Obrovským vodopádom ramenami Malého a Veľkého Kyseľa až na Kláštorisko. „Je to beh na dlhé trate, no verím, že sa nám to nakoniec podarí. Ešte treba uvoľniť riečište od drevnej hmoty, vyčistiť trasu od závalových prvkov, zabezpečiť dopravu potrebného materiálu, či namontovať technicko– sprístupňovacie zariadenia, no to všetko sú tie „ľahšie“ veci. Oveľa namáhavejší je boj s úradmi. Nazačiatku bolo opäť všade počuť najznámejšiu vetičku slovenských úradníkov– „To sa nedá…“. My sme však „zabrali“ a už dnes máme odkonzultovaný predbežný súhlas Národného parku Slovenský raj a verím,že sa na nejakej forme sprístupnenia dohodneme. Viem si predstaviť aj sprístupnenie feratou, všetko je otázkou dohôd a kompromisov. Ja si Kyseľ totiž pamätám a mám taký sen, že tam raz vezmem svoje deti, či vnúčatá, aby videli tú nádheru. A určite ten sen nesnívam sám. Doprial by som ju všetkým Spišiakom,“ skonštatoval Pavol Bečarik.
-ob-
FOTOGALÉRIA:
