„Myslím, že môže byť. Nie je to až tak zlé.“ spieval mi raz ráno z rádia v aute Marián Čekovský svoj najväčší hit. Neskôr som sa prichytil, ako si chytľavú melódiu v duchu pospevujem dookola celý deň. Až po niekoľkých hodinách mi došlo, čo je na tej piesni také nákazlivé. Text. Slová, ktoré presne popisujú pocity mnohých Slovákov, Novovešťanov nevynímajúc. Niečo mi na tom texte nesedelo, a tak som si vymyslel svoju vlastnú druhú slohu piesne: „Prečo byť spokojný, keď môže lepšie byť?“
Len nedávno sa deťom skončili prázdniny. Počas júla a augusta som si pár krát obišiel športové ihriská v meste. Sám som športovec, reku, pozriem sa, ako využívajú voľný čas školáci. Zažil som veľké sklamanie. Ihriská pri školách alebo zívali prázdnotou, alebo sa na nich za loptou preháňali rodičia týchto detí. Partia chlapcov sedela na lavička pred panelákom. Nedalo mi, aby som nespýtal, prečo nebehajú po ihrisku pri škole. „Ujo, veď za to treba platiť. A ihrisko je aj tak každý deň obsadené.“ vysvetlili mi nudiaci sa šarvanci. V tej chvíli som si spomenul na Čekyho a jeho „Myslím, že môže byť.“ V tomto prípade tvrdím opak: „Myslím, že takto to nemôže byť.“ Naše deti musia mať atraktívnu alternatívu na trávenie voľného času, ktorá ich dokáže vyhnať od obrazoviek televízorov a monitorov počítačov. A nič lepšie ako športovanie a pohyb nepoznám.
Už pred vyše rokom som dal v Madaras parku postaviť Monkey Land. Je to moderný a najbezpečnejší lanový park na Slovensku. Deťom, ale aj dospelým dáva možnosť preveriť si vlastné schopnosti. A nielen tie fyzické. Ale aj odvahu, vytrvalosť, schopnosť prekonávať prekážky, a všetko maximálne zábavnou formou. Také niečo v Spišskej chýbalo. Ja si dokonca myslím, že prechod touto lanovou dráhou by mohli učitelia pokojne zaradiť do procesu vzdelávania ako na základných, tak aj na stredných školách. Zároveň tento park vnímam ako trvale pridanú hodnotu mestu Spišská Nová Ves. Aj vďaka Monkey Landu je opäť o maličký kúsok krajšia a atraktívnejšia.
Svoj voľný čas rád trávim na Košiarnom Briežku. Je to obľúbená víkendová destinácia aj pre mnohých iných Novovešťanov. Po dobrej túre v raji, alebo aj po menšej prechádzke v okolitých lesoch, dobre padne orosené pivečko, alebo kofola.na Novákovej chate, obľúbenej to „občerstvovacej stanici“ všetkých výletníkov. Nie je to dávno, ako sme tam s priateľmi debatovali a pozorovali deti hrajúce sa v areáli chaty. Tí najmenší sa vyšantili na šmýkačkách, hojdačkách, či preliezkach. Väčšie deti hrali futbal, bedminton a dvaja chlapci sa hrali na horolezcov. pokúšali sa vydripať na drevenú sochu medveďa. V tej chvíli sa mi v hlave rozsvietilo. Postavíme tu lezeckú stenu. A vo chvíľach, kedy čítate tieto riadky, je tento nápad už realitou. Myslím, že môže byť – áno, som spokojný, pretože dobrá vec sa vydarila. Nápad nezostal iba v hlavách a nekonalo sa žiadne „nedá sa, to je príliš komplikované, nie sú na to vyčlenené prostriedky apod.“ S pomocou šikovných ľudí sme postavili novú Lezeckú stenu, ktorú si hneď v deň jej otvorenia vyskúšalo, pod profesionálnym dohľadom horolezcov z horskej služby, takmer 500 detí. Bol to deň satisfakcie pre nás všetkých, ktorí sme tento projekt nielen vymysleli, ale aj premenili na skutočnosť. Tak „plno“ už na Košiarnom Briežku dlho nebolo. Som rád, že sme mohli dať Novovešťanom ďalšiu, novú alternatívu pre voľnočasové aktivity. Niečo, čo bude slúžiť dlhé roky. A má to aj svoj hlbší rozmer. Rodiny s deťmi, ktoré sem prídu, trávia spolu viac času a deti dostávajú, čo doma pri obrazovkách a monitoroch nenájdu – pohyb, skúšku vlastných síl a aktívnu zábavu v prírode a spoločnosti rodičov a kamarátov. Nepriamo je tak podporované aj vytváranie vzťahov a spoločenské vyžitie našich rodín. Deti lepšie spoznávajú reálny svet a prekonávaním náročných prekážok formujú svoj charakter a vôľové vlastnosti. Stávajú sa odolnejšie ako fyzicky, tak aj mentálne. V konečnom dôsledku všetko, čo ich priláka k pohybu a hrám s inými deťmi, má odo mňa (a určite aj od vás) palec nahor. Aj mne záleží, aby nová generácia Novovešťanov bola nielen zdravá, ale aj primerane sebavedomá a náročná vo svojich požiadavkách na seba i svoje okolie. Kým tieto deti vyrastú, aj v našom meste im dokážeme pripraviť ponuku pracovných možností, aby čo najviac z nich vrátilo to, čo sme do nich vložili, doma a nie len v Bratislave a za hranicami Slovenska.
To sa mi preháňalo hlavou počas ďalšej cesty autom. Z rádia sa ozvala jedna známa slovenská pieseň. Starý hit Petra Nagya. Spieva v nej „Skús žiť tak, jak posledný krát“ Spieva v nej aj o tom, že aj robiť by sme mali všetko tak, ako posledný krát. Áno, s týmto posolstvom stopercentne súhlasím. Aj ja sa snažím robiť tak, aby to malo zmysel a prospech z toho mohli mať aj iní. A túto možnosť má každý. Nemusíte hneď postaviť čínsky múr, ani Lezeckú stenu na Košiarnom briežku. Úplne postačí, ak dokážete pomôcť tým, ktorí to potrebujú, či dobre vychovať svoje deti. Aj to je veľká služba celej komunite Novovešťanov.
Pavol Bečarik
