Bývať pod lesom je romantické. Cítite spojenie s prírodou, neotravuje vás hukot áut alebo vlakov. Ráno vás prebudí štebot vtáčikov a slniečko vychádzajúce spoza kopca na východe vás príjemne pošteklí po tvári. Za domom vám rastú huby, maliny a liečivé bylinky. Ak v sebe máte aj farmárskeho ducha, po dvore vám behajú sliepky s kohútom a praženicu si robíte iba z domácich vajec.
Tak nejak žije aj viacero rodín v Novoveskej Hute. Len pred nedávnom sa im ale príroda priblížila viac, než by si ich romantické duše priali. Jedno skoré septembrové ráno ju nepozorovali s obdivom, ale s obavami. Mala hustý huňatý hnedý kožuch a s fučaním im pobehovala po záhradkách. Statný maco, tak ako všetci ostatní z jeho druhu, sa začína zásobovať tukom pred pomaličky sa blížiacou zimou. Hlad, ale staršie a väčšie medvede ho vyhnali z teritórií, vzdialených od ľudí, bližšie k ich obydliam. Tentokrát ho Hutnianci svojim pokrikovaním dokázali odohnať. Ak však v kontajneroch našiel niečo, čo mu zachutilo, je viac než pravdepodobné, že sa ešte vráti. A tak tu už máme aj my klasického „tatranského kontajnerového“ medveďa. Vyriešiť situáciu, ktorá hrozí priamym stretnutím človeka so šelmou, nebude jednoduché. Určite sa tu otvára priestor pre odborníkov zo Správy Národného parku Slovenský raj. Ale aj zástupcovia mesta by mali spozornieť a venovať sa Novoveskej Hute aspoň v tomto prípade. Veď starostlivosť o bezpečnosť obyvateľov mesta je jednou z jeho prioritných úloh. Podceniť, alebo zľahčovať, nebezpečenstvo v tomto prípade by mohlo mať, mierne povedané, nepríjemné následky.
Bývať pod lesom je romantické. V Novoveskej Hute sa z takejto romantiky začína stávať dobrodružstvo a určite si všetci prajeme, aby sa nakoniec nezmenila na horor.
-leb-
