Keby sa splnila aspoň desatina prísľubov o projektoch, ktoré mali priniesť Novovešťanom nové pracovné príležitosti, nepracovali by už iba tí, ktorí pracovať nechcú alebo nemôžu. A keby sa mohla dať na výstavbu ciest a chodníkov v meste aspoň stotina peňazí, ktoré mali v sľubovaných projektoch do nášho mesta prísť, travertínovú dlažbu by si užívali aj na Vilčurni.
Ale poďme pekne po poriadku. Mäsokombinát na okraji mesta. V cene takmer miliardy korún. Postavili budovu, priviezli moderné vybavenie… ale zo sľubovaných stoviek pracovných miest nebolo nič. Len jeden pán poslanec vtedy vládnuceho HZDS beztrestne ožobračil Slovensko a z Novovešťanov, čakajúcich, po likvidácii viacerých podnikov v meste, na prácu, si takto nepekne vystrelil. Vyše 20 rokov tento obrovský objekt chátra. Len občas si v ňom, symbolicky, zastrieľajú vyznávači paintballu.
V rovnakom čase bol zlikvidovaný Nový domov – fabrika na výrobu nábytku. Do opustených hál už odvtedy, okrem potkanov a bezdomovcov, nikto nevošiel. Ani práca, ktorej by sa tam určite páčilo. Veď si tam užívala dlhé desiatky rokov. Požiar zmenil fabriku na ruinu, ktorú nechce nikto ani zlikvidovať. Možnože je aj dobré, že nám dodnes aspoň pripomína, aké tradície a potenciál mesto má. Pán Miroslav (53 r.), bývalý majster v Novom domove si dodnes nevie vysvetliť, prečo musela fabrika skrachovať a žiadna drevárska výroba sa do nej už potom nevrátila. Hovorí: „Po skončení drevárskej priemyslovky som si hneď našiel prácu v Novom domove. Na Spiši je dostatok dreva, škola vychovávala fachmanov vo svojom remesle. Myslel som si, že tam budem pracovať do dôchodku. Ešte aj syna som presvedčil, aby išiel študovať, ako ja, na drevárku. Poslúchol ma, ale kým zmaturoval, fabriku stihli zlikvidovať. Dnes robí stavbára v zahraničí. Ja sa pozerám, ako poľské kamióny naložené našim drevom ničia naše cesty a také isté kamióny sa k nám vracajú s nábytkom, ktorý si tu kupujeme. Veď je to smiešne, vlastne smutné.“
Ďalším „objektom duchov“ je areál bývalých kasární. Hneď potom, ako boli odovzdané Ministerstvom dopravy, sme sa od vedenia mesta dozvedeli,, že tam postaví nové byty. Už 7 rokov Hornád ticho žblnkoce v susedstve kasární a nerušia ho žiadne stavebné aktivity. A hollywoodskí režiséri hororových filmov by si určite zgustli aj na budove bývalej ľudovej školy. Unikátna budova v centre mesta priamo pod oknami radnice úspešne chátra. V živej pamäti máme rôzne projekty a vizualizácie v ktorých sa mal daný objekt prepojiť s budovou Spišanu, kde malo vyrásť obchodné centrum. Namiesto toho vyrástla na streche tráva…
„Skvelo“ je využitá aj budova bývalej baníckej priemyslovky. Ak chcete niečo založiť, či kúpiť si niečo do záhradky máte jedinečnú šancu, pretože v ozrutánskej budove nájdete len tieto dve prevádzky. Unikátnym projektom mal byť Spišsko-gemerský sociálny podnik. Sľuboval prácu aj plácu stovkám Novovešťanov. Miliónmi eur ho podporila aj Európska komisia. Vytvoril akurát miesta pre administratívne pracovníčky, ktoré spočítame na prstoch jednej ruky. A rovnako počítadlo nám vystačí aj pri počítaní mesiacov, koľko v tomto nepodarenom podniku pracovali.
Samostatnou kapitolou sú Priemyselný park a priemyselná zóna. Miesta, kde sa mali, podľa sľubov, hrnúť zahraniční investori. Do Parku prišli kvôli Embracu CRW – brazílčania vyrábajúci súčiastky z plastov. Vystriedalo sa tam aj pár malých firiem. Sľubovaných 800 pracovných miest park v najlepších rokoch naplnil ledva z polovice. A to už majú zahraniční investori k dispozícii aj Priemyselnú zónu Podskala. Krásny, veľký, rovnučký pozemok s infraštruktúrou, na ktorý občas pristanú bociany, ktorým tam pred 2 rokmi zbúrali vysoký komín.
„Mesto určite má potenciál prilákať nových investorov. Ale čakaním v kanceláriách ich asi nepresvedčíme. Treba ich vyhľadať, osloviť, navštíviť a presviedčať, aby k nám prišli. Vytrvalo a neprestajne. Niekto môže namietať, že niektoré zo spomínaných budov predsa nie sú majetkom mesta. To je síce fakt, ale práve volení zástupcovia by sa mali snažiť a nachádzať cestičky ako čo najefektívnejšie komunikovať s majiteľmi. Veď sú to budovy priamo v srdci nášho milovaného mesta. Mal by sa urobiť dôkladný audit nehnuteľného majetku, aby sme presne vedeli s akými kartami môžeme ísť pred potencionálnych investorov. Uvedomiť si, že menej je niekedy viac, mysliac aj na pridanú hodnotu. Maximálne vyjsť tomu kto by tu chcel investovať svoje peniaze v ústrety, neustále komunikovať, presviedčať, pretože s investíciami príde aj práca pre ľudí“ myslí si mestský poslanec Pavol Bečarik. Jeho slová dávajú logiku a hlavne vyznievajú uveriteľne. Nehovorí o zázraku, ale o práci. Dokázali to v Kechneci pri Košiciach, kde takto vytvorili viac pracovných miest, než má dedina obyvateľov, tak prečo by sme to nedokázali aj u nás?
-leb-
FOTOGALÉRIA:
