Dedo Mikuláš, familiárne zvaný Miťo má tri svoje zlatíčka: dvojročného labradorského retrievera Luka, osemročného vnuka Lukáša a trinásťročnú susedkinu dcéru Luciu. Cez týždeň majú čo robiť, ale v sobotu ráno sa u deda rozletia dvere a deti zavelia:
Táto sobota, keď sme sa vydali do južných partií Slovenského raja sa naozaj vydarila. Vzduch sa po predchádzajúcich horúcich dňoch primerane ochladil, po oblohe sa premávali pohľadnicové obláčiky, do vlasov nám pofukoval osviežujúci vetrík a aj nové trekové Salomonky ma prestali, akoby zázrakom, omínať.
Auto sme nechali na parkovisku pri priehrade, ktorú každý volá inak. Jedny ako Palcmanská maša, iní ako Hnilecká vodná nádrž, tretí jej jednoducho hovoria Dedinky. Ale nech je už tak, či onak, táto 85 hektárová vodná plocha je najchladnejším prírodným kúpaliskom na Slovensku a tak ponúka osvieženie najmä počas sparných letných dní.
Po červenej turistickej značke stúpame mierne hore, poza futbalový štadión a traverzujúc svah cez sviežu bučinu prichádzame za 20 minút späť k jazeru na miesto s romantickými chatičkami a malým parkoviskom, na Stratenskú pílu. Tu odbočujeme doprava, tentokrát po zelenej značke do doliny Zajfov (z nemeckého Seife- mydlo, lebo sa tu v stredoveku takto spracovávali rudné suroviny). Táto dolina je plná najrozmanitejšej kveteny, často tu možno obdivovať napríklad črievičník papučka, my sme tu zastihli pri kvitnutí pôvabný žltý žltohlav európsky. Po asi štvrťhodinovej prechádzke asfaltkou, ktorá by mohla byť príkladom pre cesty prvej triedy na Spiši, prichádzame k úvodnej tabuli náučného chodníka a otáčame sa, tentokrát vľavo do lesa, po kamenitej cestičke Suchej doliny smerom hore. Cesta je miestami zavalená popadanými smrekmi z nedávnej veternej kalamity, ale po čase prichádzame na malú poľanu, odkiaľ už na okamžik vidno cieľ našej cesty, majestátny balvan Havranej skaly.
Po chvíľke prechodu, ešte vždy bukovými porastmi, prichádzame k Občasnému prameňu, kde sa nachádza aj pamätná tabuľa velikánovi slovenskej geológie- Dionýzovi Štúrovi. Samotný prameň je zaujímavý tým, že voda z neho vyviera nepravidelne a nikto nevie kedy a na akú dlhú dobu z neho voda vytečie /a aj preto bol v minulosti predmetom záujmu mnohých odborníkov/. Aj vy tu teda na pár minút postojte, osviežte sa, lebo ďalej Vás čaká prudký, pre málo zdatných turistov drastický výstup k prvým bralám Havranej skaly. Tú v podstate obídeme z pravej, severnej strany, okolo veľkej skalnej diery a potom skalnatým žľabom, až nakoniec už miernejším chodníčkom prídeme na výhľadové miesto, najvyšší bod Lipoveckej plošiny, 1.153 metrov vysokú Havraniu skalu. Dovolím si tvrdiť, že v južnej časti Slovenského raja niet krajšieho vyhliadkového miesta, lebo je odtiaľ panoramatický pohľad od Levočských vrchov, cez centrálne partie krasových plošín Slovenského raja až po Slovenské rudohorie. Mňa osobne okrem toho aj fascinuje množstvo kvetov, rastúcich na južných vápencových stráňach tejto skaly.
Cestu nazad sme zvolili od Občasného prameňa smerom vpravo, cez les po zelenej značke do obce Stratená. Prechod je vedený najprv po mierne zvlnenej lesnej ceste až na lúčku, kde sa terén razantne mení, vchádzame do rokliny, opäť si razíme cestu cez vyvrátené smreky a prudko klesáme juhozápadným smerom do Hnileckej doliny. Na konci zostupu prechádzame okolo cintorína, popod strmé skalné bralá Marčekovca a Sokolice do útulnej dedinky uprostred hôr, do obce, vernej svojmu názvu- Stratená. V minulosti to bola obec Hrabušického panstva ako banícka osada s ťažbou medi, niklu a kobaltu.
Na zapadnutej železničnej staničke chvíľu počkáme a motorovým vláčikom sa zvezieme za pár minút nazad do Dediniek, prejdeme cez priehradný múr a okolo jazera naspäť k autu.
Pre deti je jazda vlakom vždy veľkým zážitkom, najmä, ak im spomeniem, že túto trať, na ktorej sa nachádzajú raritné stavby – mosty cez hlboké údolia, čo pripomínajú rímske akvadukty, alebo tunel, čo sa v hore otočí o 180 stupňov a vyjde na druhej strane o poschodie vyššie, postavili technici a robotníci bez dnešnej techniky za štyri roky z Červenej skaly do Margecian ešte pred druhou svetovou vojnou. Hold, kde je vôľa, je aj cesta.
Michal Buza starší
Dĺžka trasy: (pešo) cca 15 km
Doba prechodu: cca 4 hod.
Maximálne prevýšenie: 370 m
Trasa: Dedinky – Stratenská píla (červená) – Zajfy (zelená) – Občasný prameň – Havrania skala – Občasný prameň (žltá) – Stratená (zelená) – Dedinky (vlak)
Orientácia: mapa č. 124 Slovenský raj 1:50 000, VKÚ Harmanec Poznávacia a informačná trasa Občasný prameň – Havrania skala
Presun: auto SNV – Dedinky a späť, vlak Stratená (16, 17 hod.) – Dedinky
FOTOGALÉRIA:
