Na priečelí jednej z tried na Strednej lesníckej škole v Prešove sa vypína múdre príslovie – „Bez lesa niet vody, bez vody niet života“. A hoci si to plne neuvedomujeme, to nádherné spoločenstvo rastlín, zvierat, skál, zurčiacich potôčikov je tým, vďaka čomu sa môžeme nadýchnuť z plných pľúc, či vychutnať si dúšok pitnej vody. Les je bohatstvo a my Spišiaci sme v tomto ohľade skutočne bohatým národom. Veď našu Spišskú Novú Ves obopína masívny veniec lesov. Väčšina z nich, presne 7 400 hektárov totiž patrí nášmu mestu a tento poklad dôkladne spravuje mestská firma Lesy mesta Spišská Nová Ves. My sme sa spolu s lesníkom vybrali do útrob tajomnej spišskej hory a priblížime vám ako vzniká les.
1. Od semienka až do jasličiek
V prvom rade si treba uvedomiť, že les je živé spoločenstvo a pre lepšie pochopenie celého mechanizmu prirovnáme život jedného stromu k životu človeka. Ako uvidíte, až tak veľmi sa nelíšia. Les sa obnovuje dvoma spôsobmi. Tým prvým je tzv. prirodzená obnova, kde pod „starým“ lesom samotným pádom semienka zo šišky vyrastie nový stromček. Tento spôsob obnovy je pre lesníkov tým najvďačnejším, no ťažko dostupným, pretože až príliš často, vďaka rôznym kalamitám (veterná, podkôrniková), jednoducho „starého“ lesa už niet. A tu prichádzajú na pomoc lesníci. Tí pozbierajú z vybraných, geneticky najschopnejších jedincov šišky, ktoré „vylúskajú“ a semienka starostlivo uložia do pripraveného pôdneho substrátu. Malé semienko sa tak dostane do „lesných jasličiek“, kde je oň skvelo postarané. Tu si hovie pri extrémnej starostlivosti v akejsi drevenej kolíske – „dunemane“ cca 2 roky, až kým sa z neho nestane malý „škôlkar“.
2. V škôlke je stále dobre
Približne 5 až 10 centimetrový stromček sa následne presunie do lesnej škôlky. Zväčša na jar, občas aj na jeseň, ho lesní robotníci zasadia do dôkladne prehnojenej, pooranej a pobránenej pôdy, kde zotrvá dva až štyri roky. Za ten čas dostáva ozaj prvotriedny servis. Ak je sucho, tak ho polievajú, ak má okolo seba príliš veľa buriny, tak ju vytrhnú, ak naň pečie slnko, tak ho zatienia a na jeseň ho pred tuhými mrazmi zabalia do perinky z pilín. No aj tento „veget“ sa raz skončí a tak po posúdení a následnom rozhodnutí lesníka príde na jar jasný príkaz – ide sa do školy!
3. Tvrdý prechod do školských lavíc
Je to presne ako u detí. Prechod zo škôlky do tvrdej školskej reality je naozaj krutý a časť zo stromčekov ho z rôznych príčin (sucho, šok z presadenia, pôdne stanovište) neprežije. Preč je každodenná starostlivosť, lesníci sa k stromčeku dostanú tak trikrát do roka. Raz pri hnojení, raz pri vyžínaní (odstraňovaní okolitej buriny) a tesne pred zimou ho zväčša chemicky ošetria proti ohryzu zo strany vyhladnutej zveri. Stromček je plne odkázaný na vrtochy počasia, a tak ako správny školák sa musí o svoje miesto na matičke Zemi pobiť. V lesnej škole je osem až desať rokov. Za ten čas výrazne podrastie (v tomto veku má už okolo 2 – 3 metrov), adaptuje sa na prostredie a keď prvýkrát začuje rev motorovej píly, uvedomí si, že je čas ísť na strednú školu.
4. Stredná škola prináša prvú selekciu
Práve v tejto fáze, ktorej lesníci hovoria prerezávka, sa začína formovať nový les. Vyškolení piliari veľmi citlivo posudzujú, ktorý strom sa pred pílou skloní a ktorý bude žiť ďalej. Do „ďalšieho ročníka“ prejdú len tí najodolnejší, najrovnejší, najkvalitnejší. Selekcia sa síce zdá krutá, no pre následnú odolnosť a kvalitu budúcich porastov je nevyhnutná. Práve tu sa určuje, aký charakter, aké drevinové zloženie bude mať nová hora. Preto je stredná škola v živote stromu, ktorý už vyrástol zo stromčeka, najdôležitejšia. Vo veku približne 20 – 30 rokov strom, ktorý vytvoril so svojimi spolužiakmi už jednotné spoločenstvo – les, je pripustený k maturite a následne prijatý na vysokú školu.
5. „Výška“ je poslednou zastávkou, kde zasahujú „rodičia“
Kvalitná prebierka (výchovný zásah v lese do 50 rokov) je vysokou školou aj pre skúsených lesníkov. Ide o posledný výchovný zásah do života lesa. Lesáci sa tu „hrajú“ so svetlom, ide sa po kvalite jedincov, les sa dostáva do svojej finálnej podoby. Začína sa životný kolobeh, na stromoch sa objavujú prvé šišky, z ktorých vypadávajú semienka, do korún sa sťahujú vtáci. Hora po päťdesiatke dozrieva, stromy mohutnejú, z lesa sa stáva húština, kde si nájde svoj domov veľa lesnej zveri. Milióny kubíkov lesnej masy sa pravidelne nadychuje a produkuje pre ľudstvo tak prepotrebný kyslík, vďaka ktorému sa pravidelne môžeme nadychovať aj my. A preto, ak nabudúce vstúpime do lesného kráľovstva, správajme sa tak, ako sa v paláci chovať má. S úctou, pokorou a uvedomením si, že ak na svete zmizne posledný strom, odbije ľudstvu posledná hodina. Tak teda skráťme si lesnícky epitaf z priečelia lesníckej školy zo začiatku tohto článku – „Bez lesa jednoducho niet života.“
-ob-
FOTOGALÉRIA:
