K spokojnému životu obyvateľov mesta patrí aj ich pocit bezpečia v ktorúkoľvek hodinu a na ktoromkoľvek mieste Spišskej Novej Vsi. Takto neohrozene sa kedykoľvek a kdekoľvek Novovešťania pohybovať nemôžu. Na druhej strane, naše mesto určite nepatrí k tým menej bezpečným. Rastúca agresivita istých skupín ľudí je ale fenoménom, ktorý centrum Spiša neobchádza. Rovnako, ako ho neobchádza sľubovaný zvýšený počet policajných pochôdzkárov.
Pred nedávnom som stretol jedného známeho. Zrelý päťdesiatnik a pod okom mal poriadnu modrinu. Keďže ho poznám ako človeka mierumilovného, žijúceho usporiadaný život, nová „ozdoba“ jeho tváre ma prekvapila. Rovnako aj vysvetlenie, ako k nej prišiel: „Prechádzal som cez tú pasáž pri Sintre. Stála tam partia mladých chlapcov a dievčat, asi stredoškoláci. Z ničoho nič ma napadli, zrazili na zem a tam do mňa aj kopali. A dievčatá si to nahrávali na telefóny. Vtedy ma bolelo telo, teraz ma bolí duša. Nechápem, kde si v tých mladých ľuďoch berie taká zloba.“ Neskrýva sklamanie. Na mesto, v ktorom žije, ale nezanevrel. Len sa začal istým miestam vyhýbať.
Vyšiel som si bicyklom na letisko. Nie okolo tehelne, ale okrajom Kozieho vrchu, popri Vilčurni. Míňajúc rodinné domy ma pri jednom z nich zarazil nezvyčajný pohľad. Spoza plota na mňa vrčali dva psi, patriace medzi bojové plemená. Dom, ktorý strážili nenasvedčoval tomu, že skrýva také obrovské bohatstvo, aby ho strážili také, hrozivo vyzerajúce, zvieratá. O chvíľu sa zjavil majiteľ domu – dôchodca v montérkach. Dali sme sa do reči a ja som si nechal vysvetliť, čo také vzácne strážia jeho psi. „Jablká, mrkvu, zemiaky“ začal svoje vysvetľovanie s úsmevom starý pán. A pokračoval: „Naozaj. Bývam pri ceste, po ktorej chodia ľudia z Vilčurne do mesta. Do školy, na nákupy, alebo sa len tak flákať. Kým som nemal tieto psi, liezli ku mne domov cez plot. Očesali mi ovocné stromy, vytrhali zeleninu a keď som na nich skúsil kričať, vyhrážali sa mi, nadávali a párkrát mi kameňmi rozbili okná na dome. Teraz už cez plot neprelezú.“ Na ulici smerujúcej k Vilčurni majú na bezpečný a pokojný život ľudia úplne iní názor, ak napríklad obyvatelia víl vo Ferčekovciach.
Len pred nedávnom sa vo všetkých médiách objavila šokujúca správa zo Spišskej Novej Vsi. Za bieleho dňa, na sídlisku Mier, prepadol mladý muž poštovú doručovateľku, roznášajúcu dôchodky. Ukradol jej peniaze a pichol ju do nohy. Pred vykrvácaním ju zachránil včasný zásah záchranárov a operácia v nemocnici.
Raz večer, ako zvyčajne, som si zapol telku. Ako zvyčajne, nahrnuli sa na mňa seriálové príbehy. Prepínam, prepínam, kým nenarazím na nejaký film. Po chvíli sa mi to podarilo. Nejaká americká klasika. Nie o filme však chcem hovoriť, ale o tom, čo som si v ňom všimol a všimne si ktokoľvek v hociktorom z amerických filmov, odohrávajúcich sa v reálnom čase a v niektorom s reálnych miest. Ľudia na uliciach stále stretávajú policajtov. Obchôdzkári poznajú nielen svoje okrsky, ale aj veľa ľudí, ktorí v nich žijú. Šerif (u nás náčelník mestskej polície) je prirodzenou autoritou, ktorá sa kvôli bezpečnosti obyvateľov mesta môže postaviť aj proti starostovi. Iné právomoci, možnosti, ale aj autoritu majú „čierni šerifovia“ na Slovensku. Hoci úlohy majú rovnaké. Aj náš rozhovor začína náčelník Mestskej polície Michal Komara číslami: „V priebehu roka 2013 v zásahovej, hliadkovej a na stálej službe odpracovali celkom 36 161 hodín, z toho v dennej službe 20 863 hodín a nočnej 15 298 hodín. Celkom bolo vykonaných 8364 zákrokov.“ Najčastejšie mestskí policajti riešia dopravné priestupky, ale Komara priznáva nárast priestupkov voči verejnému poriadku. Jedným dychom dodáva: „Hliadky vo večerných a nočných hodinách hlavne v centre mesta, v okolí pohostinstiev, zábavných zariadení, klubov a diskoték s nočnou prevádzkou zistili a objasnili 2 432 priestupkov.“ Čísla ale nepovedia nič o tom, či a ako sú obyvatelia mesta s prácou mestských policajtov spokojní. Tí, podľa slov svojho náčelníka, počas hliadkovej činnosti sledujú miesta, kde sa verjný poriadok porušuje opakovane, ale reagujú aj na aktuálnu bezpečnostnú situáciu. Za najnáročnejšie obdobie považuje leto. Vtedy úradujú prázdniny a alkohol. „Hlavne mládež, ktorá využíva prázdniny na rôzne stretnutia, ktorými častokrát ruší nočný kľud. Smutné je však to, že dochádza k porušovaniu verejného poriadku a požívaniu alkoholických nápojov čoraz častejšie nielen mladistvými, ale aj maloletými osobami.“
Svoje vie o zaisťovaní bezpečnosti pre obyvateľov mesta poslanec Košického samosprávneho kraja a Novovešťan ako repa, Rasťo Javorský. „Bývam v centrálnej časti mesta a tu býva rušno najmä v piatkové a sobotňaj šie noci. Neraz až do rána. Hlavne opitá mládež sa stará o to, aby mali rodiny s malými deťmi, alebo ľudia, ktorí pracujú aj cez víkend, prerušovaný spánok. Moji priatelia z Gorazdovej, Hviezdoslavovej, či Levočskej ulice už poznajú opilecký repertoár týchto spevákov naspamäť. Dva veľké a navštevované nočné podniky ľuďom nalievajú, nechajú si zaplatiť a potom ich vypustia do ulíc. Nezávidím chlapcom v uniformách, ktorí potom musia bujaré oslavy v uliciach krotiť. Ale túto prácu si sami vybrali, berú za ňu platy, tak by ju mali robiť čo najlepšie.“ Už dlhšie si Rasťo Javorský všíma prácu mestských policajtov. I napriek tomu, že ich právomoci sú obmedzené, očakáva od nich viac. „Mám pocit, že v súčasnosti sa mestskí policajti zmenili len na rozdávačov papúč a následne pokút. Je dobré, že každé ráno stoja pred jednou z našich škôl a dozerajú na prechod pre chodcov kadiaľ majú ísť deti do školy. Škoda, že jeden z nich nepomáha riadiť dopravu na problematických miestach, pri výjazde motorizovaných rodičov od škôl. Myslím, že by sme im boli vďační. Jedna časť mestskej polície funguje vynikajúco. Odchyt túlavých zvierat. Vedia zareagovať rýchlo a aktívne. Pracujú efektívne a nie efektne. V meste neexistuje problém s túlavými psami.”
Spišská Nová Ves našťastie nepripomína Divoký Západ, ani Divoký Východ. Ekonomická kríza ale priniesla aj k nám stratu pracovných miest a istôt. Narastá počet ľudí, ktorých zúfalstvo a chudoba donúti porušovať zákony. Rovnako ako tento trend, musí rásť aj aktivita a akcieschopnosť ľudí v uniformách, ktorí sú platení za dohliadanie nad bezpečnosťou všetkých slušných Novovešťanov.
-leb-
Peniaze, zdravie a bezpečnosť – to sú 3 základné potreby pre spokojný život všetkých ľudí, Novovešťanov nevynímajúc. Preto som sa medzi nich vybral s otázkou, ako oni vidia bezpečnosť v našom krásnom meste. A tu sú ich odpovede.
Matej, študent: „V meste sa cítim bezpečne, ale na sídlisku Východ, kde sa často pije, by mohli chodiť hliadky metskej polície častejšie.“
Obyvateľka mesta: „Áno cítim sa bezpečne, myslím, že chodia často, polícia nemá nikde rezervy, páči sa mi, že tu po trhovisku chodia často, lebo sú tu bezdomovci.“
Jozef, invalidný dôchodca: „Po ôsmej nechodím vonku, takže večer Vám neviem povedať ako to je, ale cez deň idem, Áno, cez deň sa cítim bezpečne, aj stretávam policajtov, a často ich aj vidím keď chodia okolo trhoviska. Cez deň je to bezpečné.“
Matúš, podnikateľ: „Cítim sa bezpečne, skôr sa občas cítim byť šikanovaný zo strany policajtov. Do policajného zboru by mali byť prijímaní rozhodne inteligentnejší ľudia, mali by byť robené IQ testy a rozhodne pod 120 IQ by ich nemali prijímať, lebo je to rozhodne alarmujúce ako dokážu niektorí policajti premýšľat, konať a hlavne ako dokážu veci doriešiť do úspešného konca.“
Dušan, pracujúci: „Cítim sa pomerne bezpečne akurát počas Spišských trhov to býva trošku divokejšie. Vidím, že policajti chodia po uliciach, nemám výhrady a nemám nič proti nim a ich práci.”
FOTOGALÉRIA:
