Veľa ľudí, ktorí Janusza Cymoreka poznajú, si myslí, že Janusz je Poliak. No nie je to tak. Janusz pochádza z dedinky Oldřichovice, pri mestečku Třinec.
„Ľudia mi častokrát hovoria, že som Poliak kvôli môjmu menu. Ja som však z Moravy,“ vysvetľoval. Aj keď je Janusz dlhé roky zo severnej Moravy preč, jeho rodný jazyk mu komplikuje výslovnosť slovenčiny. „Keď tu idem napríklad do obchodu, snažím sa rozpráva po slovensky. Mám však divný prízvuk, ľudia si často krát myslia, že som z Ukrajiny, alebo zo spomínaného Poľska,“ vysvetlil.
Päťdesiatsedem ročný Janusz žije v Spišskej Novej Vsi už 34 rokov. „Na vysokej škole v Brne som sa zoznámil s mojou budúcou manželkou. Ona je Novovešťanka. Preto sme sa presťahovali do Spišskej. V roku 1980 sme tu spolu začali pracovať v komunálnych službách,“ ozrejmil, ako sa dostal na Spiš. Prvou a najťažšou skúškou preňho v Spišskej bolo získať si dôveru riaditeľa Komunálnych služieb. „Myslím, že som ho nesklamal. Dal mi veľa do života. Určite aj elán do práce,“ spomínal.
Keďže Janusz a jeho žena vyštudovali na Vysokej škole pošnohospodárskej, odbor záhradníctvo, v roku 1991 začali v Spišskej spoločne podnikať. „Mali sme tu viacero kvetinárstiev. Na sídliskách aj na námestí v Levoči. Z Poľska som dovážal stužky, vianočné ozdoby, sviečky, či keramiku. V tom čase to bol v Spišskej nedostatkový tovar, najmä, čo sa týka farieb a vzorov,“ konkretizoval. Obchod s kvetinami manželia Cymorekovci zabalili v roku 2006. „Manželku zlákala do Anglicka jej kamarátka. Namiesto toho, aby som podnikal ďalej sám, rozhodol som sa, že ako sme spolu podnikať začali, tak spolu aj skončíme,“ ozrejmil.
Janusz sa po odchode svojej manželky do zahraničia venoval predaju hnojivových tyčiniek a dnes pracuje vo veľkosklade v Galante. Robí to, čo mnoho Slovákov v Anglicku. „Robím pickera. Je to drina, ale zaujímavá práca, Chcel som vyskúšať, ako sa robí tam. Zistil som, že keď človek pracuje fyzicky, schudne aj 10 kíl.“ doplnil.
Janusz sa do Spišskej vracia každú voľnú chvíľu. „Cítim sa tu doma. Tu mám byt, známych. Páči sa mi v Spišskej. Som veľký fanúšik novoveského športu. Chodil som na basketbal, hokej, futbal, ženský volejbal. Mesto je veľmi pekné. Každému z mojich známych, kto tu prišiel sa páčilo centrum mesta. Napríklad výhľad z najvyššej kostolnej veže na Slovensku je nádherný,“ rozprával. Sympatický Moravák má rád slovenské pesničky a s kamarátom si veľmi rád zájde na kapry. „Sadnem si k rybníku a len tak o niečom snívam. Aj keď sa mi nič nepodarí uloviť, mám dobrý pocit, že som bol v prírode,“ reagoval.
Keďže Janusz žije v Spišskej momentálne sám, varí si jednoduché a chutné jedlá. „Mám rád napríklad pečené zemiaky v šupke s nivovou omáčkou, alebo francúzske zemiaky, ktoré si vylepším údeninou a svojou vlastne vyrobenou omáčkou. Nemusí k tomu byť vždy iba červená cvikla. A ráno bez čaju si neviem predstaviť,“ prezradil. Zaujímalo nás, či si do Spišskej priniesol aj nejaký špeciál ny recept z Moravy. „Moja mamka robila výborný kapustný list s mletým mäsom. Zapiekla to a dala nám k tomu tatarku,“ zaspomínal na časy, keď bol ešte malý chlapec.
Janusz nezabúda ani na rodnú Moravu, no vrátiť sa tam už neplánuje. „Chýba mi tá dedinská pohoda. Keď som sa pozrel z okna, videl som zjazdovky, 20 minút pešo bola lanovka. Teta chovala ovce. Keďže si veľmi rád zájdem na kapry a pstruhy, chýba mi rybník a pstruhový potok, ktoré som mal blízko pri dome. Na dedine, každý každého poznal, v meste je väčšia anonymita. Po toľkých rokoch, čo som preč, tam známych už nemám, iba brata a pár spolužiakov zo základnej a strednej školy. Rodičia mi zomreli,“ uzavrel náš rozhovor.
(sim)
