78 ročný Pavol Kubičár sa narodil v Krompachoch. Hneď po narodení, sa ale s rodičmi presťahovali do Spišskej Novej Vsi. Hovorí: „V tomto meste žijem celý život, preto sa cítim ako Novovešťan a najmä ako lokál patriot. Spišskú Novú Ves mám rád. Toto mesto má šmrnc, a nie len kvôli najväčšiemu šošovkovitému námestiu, či najvyššej kostolnej veži na Slovensku. Vo všeobecnosti, ľudia tu radi bývajú a majú toto mesto radi. Mesto je čím ďalej tým krajšie. Spišská nám opeknela.“
Podľa Pavla je situovanie nášho mesta ideálne. Máme blízko do Slovenského raja aj do Vysokých Tatier. „Sú tu pomerne dobré klimatické podmienky, je tu čisto, nemáme tu fabriky a mesto leží na hlavnom železničnom ťahu,“ doplnil. Pavol nám prezradil aj príbeh ako sa hlavný železničný ťah dostal do Spišskej Novej Vsi, namiesto pôvodne plánovanej Levoče. „Levočania nechceli stratiť svoje kapustné polia, kde mali kvalitnú kapustu. Preto ide nakoniec trať cez Spišskú. Levoča týmto krokom ekonomicky dosť stratila,“ povedal skúsený Novovešťan.
Pavol Kubičár je hrdý aj na šport v meste. „Máme veľmi šikovných reprezentantov v basketbale, volejbale, hokeji, v zjazdovom lyžovaní, či plávaní,“ pochválil miestnych športovcov.
Pavol chodil v Spišskej Novej Vsi na základnú a strednú školu. Po skončení vysokej školy, začal pracovať v slovenských Nerudných baniach, ktoré sa neskôr premenovali na Kameňolomy a štrkopiesky. „Pracoval som na podnikovom riaditeľstve, konkrétne na úseku investícií, kde som sa stal vedúcim investičného útvaru. Občas som aj fáral v bani. Najviac som si vyskúšal ťažkú prácu v bani, v Rudňanoch,“ odpovedal. Pavol sa venoval aktívne baníctvu vyše 40 rokov.
To, že baníctvo na Spiši takmer vymizlo a tisíce ľudí prišlo o zárobok na chleba sa Pavlovi nepáči. „Je to škoda, že to zaniklo a množstvo ľudí prišlo o prácu. Nebol to celkom domyslený krok. Ešte aj teraz sa na akýchkoľvek prednáškach hovorí o využití nerastných surovín na Slovensku. Všetky banské prevádzky vtedy dotoval štát, po Nežnej revolúcii sa tieto prevádzky stali ťažko udržateľné, aby ich štát mohol dotovať aj naďalej,“ povedal.
Pavol sa baníctvu venuje aj v dôchodkovom veku. „Predseda miestneho Baníckeho spolku Spiš, pán Klaučo, ma vtiahol do práce okolo Baníckeho spolku. V multifunkčnom energetickom centre máme stálu expozíciu o histórii baníctva na Spiši. Tak sa motám okolo toho,“ hovoril s úsmevom.
Pán Kubičár sa dlhé roky angažoval aj vo verejnom živote. Po roku 1989 sa stal poslancom mestského zastupiteľstva. „Desať rokov som bol poslancom,“ spresnil. V poslaneckej lavici sa stretol s kolegami, pánom Kafkom, Kucharekom, primátorkou Annou Fedorovou, Jožkom Kúkoľom, Marcelou Toporcerovou, či Rastislavom Javorským. V čase poslancovania, Pavol rozhodoval o dôležitých investičných akciách v meste a podieľal sa na mnohých kultúrnych podujatiach. „Z euro fondov sa postavila budova multifunkčného energetického centra. Keďže bytov bolo vždy málo, presadil som, aby sa na nábreží Hornádu postavilo niekoľko nájomných bytov. Inak by tam bol dnes ďalší supermarket. Robil som tak, aby to bolo pre osoh mesta,“ ozrejmil.
Pavol bol nejaký čas predsedom najsilnejšieho poslaneckého klubu v mestskom zastupiteľstve a okresným predsedom KDH. V roku 1992 sa stal poslancom federálneho zhromaždenia v Prahe. „Tam som bol v Snemovni ľudu. Pracoval som na ústavno- právnom výbore. V decembri 92 sme prijali zákon o rozdelení republiky. Stál som pri zrode Slovenskej republiky. Za rozdelenie som nehlasoval. Myslím, že vtedy na to nebola vhodná doba, teraz je o tom už škoda meditovať,“ uzavrel náš rozhovor sympatický dôchodca.
(sim)
