V auguste ľudia myslia hlavne na príjemné veci. Dovolenka, prázdniny, turistika, či kúpanie sa. Celkom potichúčky a bez vážnejších pripomienok prešiel v Spišskej Novej Vsi aj 21. august.
Najviac ho asi oslávili Jany a ich priatelia. Tento dátum však v celom bývalom Československu patrí ešte jednej dôležitej udalosti. A vôbec nie príjemnej – vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie suverénneho štátu. Drzé, agresívne a pre mnohých obyvateľov aj tragické. Samozrejme, že sa stretlo s odporom slušných ľudí a hrdých patriotov. Obludným tankom v našich uliciach padlo za obeť 162 ľudí. Nechceli nič iné, ako brániť slobodu. A sloboda je darom, ktorý si mnohí ani neuvedomujú. Len staršia generácia už pamätá časy, kedy sme si všetci boli rovní, len niektorí boli ešte rovnejší, kedy ľudí perzekuovali kvôli viere, alebo slobodným názorom, kedy sa namiesto „Dobrý deň“ hovorilo „Česť práci!“. Celým generáciám pokazil život nepodarený komunistický pokus o spravodlivú spoločnosť.
Aj dnes občas počujeme politikov rozprávať frázy o tom, ako chcú pomáhať tým najslabším a najchudobnejším. A ako prinútia tých najbohatších platiť do spoločného mešca viac. Reči nenaplnené skutkami pripomínajú rannú hmlu – stále sa opakujú, ale vždy sa stratia. Rovnako ako ich autori v miliónových bavorákoch. Našťastie na slobodu nám už asi nikto zvonku nesiahne. Tú si stráži v sebe každý z nás. Pre dobrých patriotov je to vysoká morálna hodnota, s ktorou je život, i napriek mnohých ťažkostiam, krajší. Takže o auguste 1968 by sa nemalo iba šuškať, ale aspoň raz do roka si ho nahlas pripomenúť.
-leb-
