Je úžasné a zaujímavé, kam všade nás naša rubrika – Spišiak v zahraničí už doviedla. Precestovali sme nórske fjordy, pozreli sme sa do ďalekého Japonska či blízkeho Česka, navštívili Spišiakmi početný Londýn. Stále sme však boli na súši. Dnes sa za ďalším Novovešťanom vyberieme na šíre more.
Na strednej škole zaujal Mariána Burlasa tanec basketbalovej lopty nad košom a stal sa z neho výborný basketbalista, ktorý reprezentoval svoje mesto v mládežníckych kategóriách. Šport sa mu vryl pod kožu, a tak logicky odišiel za štúdiom do nášho hlavného mesta, kde úspešne absolvoval FTVŠ. „Po skončení vysokej školy v roku 2003, som ešte rok učil a následne sa presunul na londýnsky vidiek, presnejšie do malého mestečka Berkhamsted v Hertfordshire, kde som pracoval ako „housekeeper“. Neskôr som si našiel dlhodobejší job vo firme, ktorá sa zaoberala podlahovými materiálmi. Hlavným mojim motívom bolo zdokonaliť sa v anglickom jazyku a samozrejme zarobiť si aj nejaké peniažky,“ začína hodnotiť svoju zahraničnú anabázu Marián. Jeho receptom na pracovný úspech v zahraničí je stabilita. „Všade vonku si veľmi cenia, ak sa ľudia správajú k svojmu zamestnávateľovi lojálne. Ak to tak je, vedia to náležite vrátiť. V zahraničí som už 10 rokov a prešiel som len troma zamestnaniami,“ pridáva zaujímavý postreh. Majov životno – pracovný zlom prišiel pred troma rokmi – stal sa z neho námorník.
Na vlnách tisíce míľ, katastrofy len z počutia
„V roku 2010 som dostal veľmi zaujímavú ponuku a rozhodol som sa ju využiť. Začal som po dôkladnom štúdiu a skúškach pôsobiť ako prvý dôstojník na veľkých súkromných jachtách, ktoré brázdia po Stredozemnom a Jadranskom mori. Je to veľmi zaujímavá a zmysluplná práca, za ten čas som preplával už 6000 námorných míľ a spoznal kraj i kultúru národov od Gibraltaru až po Turecko,“ opisuje svoj zaujímavý job prvý dôstojník. A čo si na tejto mimoriadne zaujímavej práci najviac váži? „Okrem už spomenutých „výhod“ v tom, že spoznávam nádherné zákutia tohto regiónu, je tu aj obrovská zodpovednosť za zverený majetok a ľudí. Naučil som sa profesionalizmu a pokore, a odmenou za to je, že vidím ľudí a miesta, ktoré ma inšpirujú. Dennodenne prijímam príkazy od kapitána alebo majiteľov jácht a tí za to očakávajú zodpovednú prácu, ktorú vedia náležite oceniť. Snažím sa, aby boli všetci spokojní.“ Na svojich námorných výpravách stretol Marián veľa ľudí a spoznal mnoho miest. „Pre nejakú vyslovene svetovú celebritu som nikdy nepracoval, ale napríklad môj predošlý boss bol macher, ktorý v minulosti vynašiel jeden známy počítačový softvér a mal prsty v navrhovaní ponoriek. Bolo zaujímavé počúvať jeho príhody a zážitky. V súčasnosti robí na projekte púštnych kamiónov na solárny pohon. Veľmi inšpiratívny človek,“ opisuje zážitky spišskonovoveský námorník. A keďže oceán býva nevyspytateľný, nedalo nám, aby sme sa nespýtali na túto časť Majovej práce. „Mne sa zatiaľ našťastie katastrofy vyhýbajú. Stredozemné more patrí k tým pokojnejším, ale mám známeho, ktorý doručoval jachtu zo Sardínie na juh Francúzska. Pri plavbe ich zasiahol blesk a následný oheň poslal dvanásť miliónovú jachtu nekompromisne na dno oceánu. Posádku musela zachrániť až talianska pobrežná hliadka,“ dodal.
Domov sa určite vrátim a zahrám si s chalanmi basket
Marián Burlas však ani po 15 rokoch nezabudol odkiaľ do šíreho sveta vyplával. „Až keď je človek tak dlho von a vidí toľko nových krajín, uvedomí si, ako mu chýba pocit skutočného domova. Ja sa na Spiš určite raz vrátim a verím, že prídem do krajiny, kde si budú vedieť vážiť človeka pre to, že niečo vie a niečo dokáže, a nie preto, lebo je niečí kamarát či spolustraník. Práve adekvátne ohodnotenie je to, čo na Slovensku stále absentuje. A mne osobne chýba predovšetkým rodina, priatelia, ale aj chutná slovenská strava či novoveský basketbal, ktorého som veľkým fanúšikom. Verím, že si s chalanmi z detstva ešte niekedy zahrám,“ ukončil zaujímavú debatu ďalší Spišiak, ktorý šíri dobré meno svojej domoviny po celom Stredomorí.
-ob-
FOTOGALÉRIA:
