Balkánec Osman Alijevič žije v Spišskej Novej Vsi už 15 rokov. Slovinec bol v našom meste priekopníkom v budovaní letných terás. Okrem toho, v metropole Spiša vybudoval luxusné cukrárne, pizzerie, či fast foody.
Osman podnikal najskôr v Chorvátsku, pri mori mal reštauráciu. Do Spišskej prišiel v roku 1998. Priviedla ho tu kríza a vojna v bývalej Juhoslávii. Svoju prvú reštauráciu s teraskou vybudoval v Dome služieb, kde vyváral pravé talianske špecialitky. O voľnom podniku v Dome služieb sa dozvedel úplnou náhodou cez svojho kamaráta. „Mesto bolo večer príliš mŕtve. Podniky boli otvorené do pol siedmej, chcel som tu nočný život, preto som prišiel s nápadom postaviť prvú terasku,“ ozrejmil. Osmanovi však Slovensko až také cudzie nebolo. Už ako dieťa žil v Starej Ľubovni. „Môj otec bol vojak z povolania, po rokoch ma preto lákalo opäť Slovensko,“ prezradil. Keď sa Osman s rodinou prisťahoval do Spišskej, ich susedia sa báli, že majú za susedov Balkáncov. „Snažili sme sa im ukázať, že nie sme žiadny postrach, poctivo sme pracovali. Dnes sú radi, že majú takých susedov,“ hovorí s úsmevom na tvári.
Osman má podnikavého ducha. Postupom času rozšíril svoje podnikanie na Slovensku o zmrzlinárne, cukrárne, zlatníctvo, fast foody, či obchod s darčekmi a suvenírmi. Život na Spiši si pochvaľuje. Páči sa mu tu najmä príroda. „Mám rád hory, lesy, Vysoké Tatry, plesá. Veľmi rád sa chodím prechádzať na nádherné miesto v Novoveskej Hute.“ Osmanov obľúbený nápoj je české pivo, no nepohrdne ani dobre vychladeným Šarišom. Pivko si zvykne vychutnať počas horúcich dní na letných terasách v centre mesta. Slovinec neodolá ani slovenským haluškám, či pirohom. „Vždy, keď prídem na Čingov si tieto jedlá musím dať. Často tu pozvem aj svojich kamarátov, ktorí za mnou prídu,“ rozprával.
Aj keď sa mu v Spišskej páči, s niektorými Spišiakmi, ktorých zamestnával nemá dobré skúsenosti. „Napriek tomu, že som im dával akoby dvojitú výplatu oproti iným podnikateľom, kradli mi tržbu, klamali ma, nechodili do práce načas, nevážili si prácu, neťukali predané veci do kasy, dostával som za to pokuty,“ pomenúva realitu, s ktorou sa stretol. Skrz tieto problémy Osman zbankrotoval a skončil na Úrade práce. Dnes pomáha synovi a neveste s prevádzkou cukrárne a s fast foodom v centre mesta na Letnej. Okrem toho sa mu črtá práca v železničnej spoločnosti. „Mal by som zabezpečovať predaj vagónov na Balkán, do Srbska, Albánska, Macedónska a Turecka. Takže som tu spokojný a späť do rodného Slovinska sa už neplánujem vrátiť,“ pragmaticky uzavrel náš rozhovor.
(sim)
FOTOGALÉRIA:
